Írsko: Svätý Patrik a davové šialenstvo
Až tesne pred odletom mi to došlo – a nadšený som z toho rozhodne nebol. V Írsku je totiž 17.marec sviatok najvýznamnejšieho írskeho svätca, svätého Patrika. A jeho oslavy prebiehajú asi podobne, ako u nás Silvester, víťazstvo v hokejových majstrovstvách a zápas Baníku so Spartou dohromady. Len sa navyše všetci a všetko nafarbí na zeleno...
Keď to už teda muselo byť, celkom vážne som uvažoval o tom, že by som na samotný sviatok odišiel do centra diania – do Dublinu. Nakoniec som sa však rozhodol zostať v Corku, druhom najväčšom írskom meste, a podľa televízneho prenosu z hlavného mesta som dobre spravil. Dublin totiž na Patrika okupujú desiatky tisíc turistov z celého sveta a po tisícoch sa tam schádzajú aj samotní Íri. Na uliciach to potom trochu pripomína vojnu, pivo a whiskey tečie prúdom a vzhľadom na moju paniku z nekontrolovateľných davov by som tam asi neprežil.
V Corku našťastie šialenstvo ani zďaleka nedosahuje také rozmery a dá sa povedať, že som si celý tento deň dokonca celkom príjemne užil. Okolo poludnia som opustil byt troch Slovákov, ktorí boli natoľko národnostne solidárni, že mi na dva predchádzajúce dni poskytli azyl, a vydal som sa do centra mesta, kde sa mal o tretej hodine popoludní začať slávnostný sprievod. Ťahal som so sebou všetky veci, pretože u Slovákov sa mi už zostávať nechcelo a absolútne som netušil, kde budem spať ďalšiu noc. Celé mesto bolo ovešané írskymi vlajkami a zelenými trojlístkami – známym symbolom sv. Patrika; takmer každý človek mal na sebe aspoň niečo zelené a mnoho ľudí si dokonca nafarbilo hlavu do farieb vlajky, teda zelenej, bielej a oranžovej, alebo aspoň celú na zeleno. Na uliciach v centre mesta vám v niekoľkých stánkoch mohli namaľovať vlajku či trojlístky aj na tvár, prípadne bolo možné nechať svoju tvár poslúžiť doslova ako maliarske plátno a nechať sa pomaľovať zaujímavými motívmi.
Presne o tretej hodine skutočne vošiel na hlavnú triedu veľkolepý sprievod, ktorý sa skladal zo zástupcov snáď všetkých národností, ktoré v meste žijú. Hneď na čele išli Číňania s obrovským žltým drakom, nasledovali ich Indovia, černosi, Íri, Česi a Slováci, Brazílčania, Poliaci a mnohí ďalší, pričom všetci ukazovali niečo zo svojej národnej tradície (Česi by bez piva neboli Česi, že?). Trochu sklamaný som bol z toho, že sa cez prizerajúci dav nedalo takmer nič zaujímavého vyfotiť, a tak som fotil aspoň výrazy ľudí v dave.
Hneď po ukončení sprievodu som sa rozhodol uložiť si niekam svoj ťažký ruksak a pokiaľ to bude možné, vyskúšať cez Couchsurfing nájsť miesto na nocľah. Našťastie som si spomenul, kde nájsť kaviarničku, v ktorej som deň predtým stretol veľmi príjemnú českú servírku Luciu, a tak som sa teda vydal tam. Vďaka bohu tam tá Češka bola a okrem toho, že mi našla miesto pre ruksak, ponúkla mi tiež možnosť prespať u nej doma. Nič lepšie som si ani nemohol priať. Nasadil som teda na foťák svoje „delo“ (vyše pol metra dlhý teleobjektív) a opäť sa vydal do ulíc fotiť čím ďalej tým viac opitých ľudí. Ešteže majú Íri deň po Patrikovi v práci voľno, neviem si totiž predstaviť, ako by tam vyzerali.
Po uliciach pobehovali sporo odeté slečny (bolo zhruba 10 stupňov!), väčšinou s fľašou alkoholu v ruke, a ja som si opäť uvedomil, aké sú Češky krásne. Toto bol des. Myslím si, že v Írsku sa skutočne bijú ženy o muža a nie naopak. Krčmy praskali vo švíkoch a skupinky ľudí prechádzali od jednej k druhej. Po ulici sa váľal neuveriteľný neporiadok a mnohí ešte naschvál rozbíjali fľaše a rozhadzovali po zemi dopité plechovky. Pohybovať sa medzi opitými ľuďmi na ulici mi pomaly prestávalo byť príjemné, a tak som sa radšej vrátil do kaviarne, vychutnal si šálku dobrej kávy a spolu s Luckou sa po záverečnej vydal k nej domov.
Pokiaľ sa aj vy chystáte niekedy na Patrika vyraziť do samotného centra diania, nezabudnite si uvedomiť, čo všetko sa po skončení parády, ktorú Íri každoročne pripravia pre turistov, skutočne deje. Pokiaľ máte chuť vypiť za večer niekoľko litrov zeleného piva a zapíjať ho whisky, smelo do toho, Íri vás medzi sebou radi privítajú! Pre mňa však takéto akcie moc nie sú...
Text/foto: Matouš Vinš
Preklad: O. Maňáková
Diskusia k článku (0) |