Írsko: Hora Brandon - jej svätci, učenci a schizofrenici
Kde končil svet
Roku 1477 sa tadiaľ plavil Krištof Kolumbus pri ceste na Island, keď skúmal možnosti plavby západnou trasou do Indie. Zastavil sa pritom v prístave Galway, v ktorom dnes stojí pomník slávneho objaviteľa.
Avšak už dávno predtým sa zo západného Írska plavili po oceáne legendárni keltskí moreplavci. Najznámejším z nich bol svätý Brendan (Brandon, v írskej galštine Bréanainn), patrón námorníkov príznačne prezívaný „moreplavec“. Podľa legiend objavil niekedy v 6. storočí v Atlantiku Tír na nOg, „Zem mladosti“ keltských mýtov, alebo tiež „Ostrov blažených“, ktorý sa pod menom „Ostrov sv. Brendana“ objavoval na mapách až do 17. storočia. Mnoho miestnych ľudí z Kerry v juhozápadnom Írsku, odkiaľ svätý Brendan pochádzal, je presvedčených, že tento legendárny moreplavec objavil Ameriku už desať storočí pred Kolumbom.
Posvätná hora Brandon
Po svätom Brendanovi je pomenovaná jedna z najvyšších hôr Írska Mount Brandon (952 m n. m.), ktorá sa nachádza na polostrove Dingle v grófstve Kerry. Predtým, než ju prevzal pod svoj patronát zmienený írsky svätec, bola hora zasvätená keltskému bohu Lugovi. Miestna tradícia každoročných letných púti na túto horu zrejme pochádza ešte z pohanských dôb, pretože sa zhoduje s keltským sviatkom Lughnasa, ktorý sa konal pred obdobím žatvy. Tunajší ľudia sú silne veriaci katolíci, no prastaré zvyky sa najviac uchovali práve tu, na najzápadnejšom okraji Írska.
Výška Mt. Brandon sa možno niektorým nezdá príliš impozantná, treba si však uvedomiť, že hora sa zdvíha takmer od morského pobrežia. Výstup na ňu komplikuje aj typicky daždivé írske počasie, za ktoré predovšetkým táto časť Írska vďačí západným oceánskym vetrom a Golfskému prúdu. Návštevník, ktorý sa pokúsi o výstup, musí preto počítať so značnou pravdepodobnosťou neúspechu. Aj menej rozmaznaný turista môže byť dokonca aj v letnom období odradený neustávajúci dažďom a hustou hmlou. S týmto aspektom však treba počas dovolenky v Írsku vždy počítať.
Odľahlosť, učenosť, askéza, a… schizofrénia
Vďaka svojej odľahlosti nebolo Írsko obsadené Rimanmi, a neskôr, keď sa Rímska ríša v Európe rozpadla, a z antickej kultúry zostali len trosky, zachovali írski mnísi veľkú časť starej učenosti. Taktiež prísna askéza svätcov, akým bol aj sv. Brendan, sa podpísala nielen na charaktere írskej katolíckej cirkvi, ale aj na mentalite vidiečanov predovšetkým v odľahlých komunitách, ktoré bolo možné nájsť ešte v druhej polovici minulého storočia pod horou Brandon.
Hlavne puritánstvo a odľahlosť írskeho vidieka viedli k vysokému výskytu duševných porúch, ktoré sa v Írsku obvykle všetky označovali ako schizofrénia. K tomuto záveru dospela americká antropologička Nancy Scheper-Hughesová vo svojej knihe Svätci, učenci a schizofrenici, ktorú napísala na základe svojho takmer dvojročného terénneho výskumu vo farnosti An Clochán, nachádzajúcej sa pod horou Brandon.
Realita západoírskeho vidieka na príklade farnosti An Clochán, ktorú autorka vo svojej knihe popísala, pôsobí veľmi depresívne. Prísna katolícka výchova, emigrácia predovšetkým mladých žien do miest, úpadok tradičného farmárčenia a vysoká nezamestnanosť spôsobili, že vo farnosti zostávalo „na ocot“ mnoho frustrovaných starých mládencov bez životných perspektív, ktorí bezútešnosť svojej existencie často utápali v alkohole. V dôsledku tohto stavu sa tu vyskytovalo aj veľké množstvo duševných porúch, a mnoho miestnych ľudí končilo v psychiatrických ústavoch s nálepkou „schizofrenik“.
Kruté zrkadlo
Scheper-Hughesová síce vo svojej knihe označovala farnosť An Clochán pseudonymom „Ballybran“, avšak našiel sa „šťoural“, ktorý vypátral jej pravú identitu. Keď sa k farníkom kniha dostala, vyvolala veľké rozhorčenie, pretože bola podobná krutému zrkadlu, ktoré farnosť zobrazovalo ako „umierajúcu celibátnu komunitu“. Niektorí farníci dokonca prehlásili, že by mala byť autorka zastrelená, čo v regióne, kde bola veľmi populárna IRA, neznelo ako planá vyhrážka.
Turista, ktorý dnes prechádza farnosťou An Clochán, zrejme nebude mať ani najmenšie tušenie o tunajšej smutnej realite spred štyridsiatich rokov. A ak bude skrz naskrz premočený trebárs po neúspešnom pokuse o výstup na Mt. Brandon, ako sa to prihodilo mne, zrejme nebude mať čas ani náladu skúmať miestnu bolestnú minulosť. Kríza 70. rokov minulého storočia je síce dávno preč, avšak miestnym ľuďom zrejme pôsobí problémy ďalšia kríza z roku 2008, ktorá obzvlášť ťažko zasiahla práve Írsko. Aj keď domčeky pod horou Brandon dnes pôsobia úplne normálne, kto vie, čo sa skrýva za ich múrmi…
Text: Václav Kozina, publicista cestovnej kancelárie Mundo
Foto: CK Mundo
Diskusia k článku (0) |