Írsko: Dublin - mesto s vlastnou dušou - VIDEO
Keby mohlo hovoriť, vyrozprávalo by dlhé príbehy spojené s históriou, filozofiou a hlavne večným premýšľaním jeho obyvateľov, ktorí nad pintou dobrého moku preberajú večer čo večer v preplnených krčmičkách to, ako je v ich drsnej zemi cez všetky hladomory, povstania a tiež súčasnú finančnú krízu, ktorá na nich tak tvrdo dopadla, krásny život.
Dublin hrdý
Dublin je stredobodom Írska a aj keď majú jeho obyvatelia podobný osud ako Pražania -teda všetci ostatní z celej krajiny ich nemajú radi - sú na seba a na svoje mesto patrične hrdí. Veď Dublin je tým miestom, ktoré láka turistov z celého sveta, a to nie len kvôli svojej kráse – tá sa aj tak po čase okuká. Dublin má dušu voňavú od prúdov piva, drsnú ako šupka od zemiakov, bez ktorých by írská zem neprežila, a pritom jemnú ako medovo zlatá whisky, ktorú barman s bodrosťou sebe vlastnou pošle po pulte smerom ku svojmu stálemu hosťovi.
Dublin bojovný
Mesto, ktorým preteká rieka Liffey, odvodzuje svoje anglické meno od slov Dubh Linn, čo znamená čierna mláka (jazero). Tou dlhú dobu bola pre Britov a kto vie, možno stále je. Čo sa nedržalo pevne rukami, v tomto meste nenávratne zmizlo. Padla tam dokonca aj britská nadvláda nad smaragdovým ostrovom. Veľkonočné povstanie v roku 1916 v Dubline bolo jednou z mnohých snáh Írov osamostatniť sa. Ako jediné ale viedlo ku skutočnému získaniu nezávislosti, ktoré ale bolo vykúpené neľútostnou občianskou vojnou. Jej odtlačky nájdete všade – v srdci každého Íra rovnako tak, ako na mnohých budovách, ktoré majestátne dohliadajú na centrum mesta – General Post Office na hlavnej triede O'Connell, Four Courts na nábreží rieky a tiež na nádvorí starého dublinského hradu. Pokoj a mier v horúcich hlavách Írov často nenájdete – snáď len snivá veľkosť katedrály svätého Patricka pripomína, že aj tu o ňom snívajú.
Dublin turistický
Centrum mesta s jeho historickými pamiatkami sa dá pokojným tempom prejsť za jeden deň - a to počítame aj s nutnosťou zastaviť sa aspoň raz za dve hodiny v niektorej z írskych krčmičiek, pretože ich šero proste k dublinskému dňu patrí. Nech už si dáte akúkoľvek pintu, každá bude stáť za to. Íri, rovnako ako Česi, milujú svoje pivo a všetko, čo k nemu patrí. Na rozdiel od Čechov ale milujú aj svoju históriu a sú na ňu patrične pyšní. Viac sa o nej dozviete nie len v národných múzeách rozosiatych po meste, ale hlavne na výstave Dublinia, ktorú už dlhé roky hostí Christ Cgurch Cathedral v centre metropoly. A aby sa vám to minulé spojilo s tým súčasným, je dobré rovno z výstavy zamieriť do pivovaru Guinness, ktorý Írsko preslávil snáď ešte viac než rockeri z U2. Za múrmi továrne vás čaká prehliadka múzea, ale hlavne presklená vyhliadka na vrchole jednej z budov, z ktorej máte Dublin ako na dlani. Aj keby vám čierne sladkasté pivo írskej provenience náhodou nechutilo, za tento výhľad návšteva Guinness Brewery rozhodne stojí. U všetkého vám z výšky bude radiť neprehliadnuteľný Spire of Dublin - zvaný tiež monument svetla. 121 metrov vysoký hrot stojí na zmieňovanej hlavnej dublinskej triede O'Connell na mieste Nelsonovho stĺpu, ktorý vyhodila do vzduchu teroristická bomba v roku 1966. Vztýčený bol na prelome tisícročí a aj napriek reakciám Dublinčanov, ktoré by sa dali prirovnať k parížskej debate o sklenenej pyramíde pri Louvri, má určovať miesto, kam Dublin v 21. storočí patrí.
Dublin okúzľujúci
Pravda je však jedna – až vo chvíli, keď sa prestanete ponáhľať za turistickými zážitkami, nebudete cvakať spúšťami fotoaparátov a prestanete sa dívať na svet cez objektívy svojich turistických kamier, v momente, kedy sa zastavíte a započúvate sa do debaty starcov drviacich bezzubými ústami tradične neprehltnuteľný írsky toast – áno, až vtedy skutočne pochopíte, o čom vám mesto rozpráva. Je to jedno z mála miest na svete, kde sa nedá zablúdiť, pretože je v ňom každý doma. Hovorí zrozumiteľnou rečou, ktorou sa komunikuje po celom svete. Rozumiete mu - musíte sa len odpútať od reality a chcieť. A mať tú silu vypnúť mozog a počúvať len a len vlastným srdcom.
Text/foto/video: Zuzana Dastychová
Preklad: O. Kubáčková
Diskusia k článku (0) |