Maďarsko: Šopron – stredovek obklopený prírodou
Prvé materiálne zmienky o osídlení spadajú do dôb Rímskej ríše o čom svedčia archeologické pozostatky Fóra, čiže verejného priestoru v strede starovekého rímskeho mesta, ktoré boli objavené v mieste terajšieho hlavného šopronského námestia.
Postupom času vplyvom sťahovania národov bola bývalá Šopron opustená, no len do chvíle, kedy na jej územie prišli Maďari. Tí sa postarali o rekonštrukciu starobylých rímskych hradieb a výstavbu hradu. V roku 1153 bolo mesto už významným bodom stretu národov a križovatkou ciest medzi Viedňou a Budapešťou. O storočie neskôr bolo obsadené českým vojskom Přemysla Otakara II. Nadvláda trvala až do doby oslobodenia uhorským kráľom Ladislavom IV. Kumánom. No osud mesta nebol ani zďaleka naplnený. Koncom stredoveku do mesta vtrhli Osmanské vojská, ktoré síce mesto vyplienili, no neobsadili. Bolo to obdobie kedy maďarský ľud utekal pred ničivými útokmi Turkov, a práve Šopron sa stala akýmsi útočiskom.
Následkom tohto počínania bol vzrastajúci význam mesta čo sa prejavilo v hospodárskom rozmachu. Mesto muselo čeliť aj protihabsburgskej vzbure z vlastných radov, nakoľko nepodporovalo politiku vzbúrencov, čo sa mu stalo osudným. V roku 1676 vypukol rozsiahly požiar, ktorý zničil stredoveké stavby. No netrvalo dlho a na mieste týchto stavieb vyrástli nové barokové budovy. Ani v nedávno minulom 20. storočí si mesto „neoddýchlo“ od spleti osudu. Po prvej svetovej vojne malo mesto pripadnúť Rakúsku, no následné nepokoje dotlačili vtedajšie mocnosti k vyhláseniu referenda, ktorého výsledkom bolo pripojenie mesta k Maďarsku. Koncom druhej svetovej vojny zažilo mesto bombardovanie a v roku 1945 obsadenie červenou armádou. V roku 1989 tu nastali mohutné protesty proti komunistickej vláde, ktoré prispeli k pádu režimu. Zaujímavosťou je, že mesto Šopron sa stalo miestom cezhraničných únikov východných Nemcov na Západ.
Napriek vojnám a ich dôsledkom sa môže Šopron pochváliť ako jediné maďarské mesto kompletne zachovaným stredovekým jadrom. Nachádzajú sa tu hradby, gotické domy, kostoly, kláštory a mnohé iné zaujímavé stavby.
Hneď pri vstupe do mesta návštevníka víta impozantná renesančná brána a baroková požiarna veža, ktorá je typickým symbolom mesta. Po vstupe do srdca Šoprone sa otvára Hlavné námestie s dominantným barokovým stĺpom najsvätejšej Trojice. Na boku námestia vás svojou architektonickou krásou očarí románsko-gotický Kozí kostol. Nevšedné sú aj domy z 15. storočia vystavané na románskych a rímskych základoch. Vašej pozornosti by nemal ujsť hlavne dom číslo 5, kde býval aj samotný kráľ Matej Korvín a o storočia neskôr aj svetoznámy hudobný skladateľ Franz Liszt . Medzi ďalšie pozoruhodné stavby patria františkánsky kláštor, gotický Michalský kostol, Lisztovo múzeum, ale aj múzeum lekárnictva, pekárstva či banícke múzeum. V meste sa dochovali aj pamiatky na židovskú kultúru, ktorá bola v roku 1526 vyhnaná z mesta, v podobe dvoch synagóg z 13. storočia. V jednej zo synagóg bolo zriadené múzeum. A takto by sme mohli pokračovať ešte veľmi dlho.
Romantické, miestami až tajuplné zákutia historického centra sú priam stvorené na rodinnú prechádzku. Nájdete tu všade vyžarujúci pokoj, keďže krčmičiek, obchodov a reštaurácií je tu veľmi málo. Pokiaľ na vás príde hlad či nákupný „chtíč“, odporúčame vám presunúť sa na okružnú triedu. Tu nájdete od tradičnej maďarskej kuchyne až po šopronské národné kroje naozaj všetko. Pokiaľ ste sa už nadýchali starobylej atmosféry mesta, vyjdite si do okolia. Dva obrovské zámky Esterházyovcov určite stoja za návštevu. Pre milovníkov prírody je tu Neziderské jazero, ktoré vďaka svojej plytkosti patrí k najteplejším jazerám v Európe. Zo šopronskej strany je pokryté nekončiacim sa poľom trstiny.
Šopron má ideálnu geografickú polohu na pestovanie viniča, a preto sa niet čomu diviť, že v jeho okolí sa nachádzajú rozsiahle sady. Mesto je jednoducho spojením starobylej histórie, moderného nákupného centra a úžasnej prírodnej krajiny v jednom. Preto neváhajte a vydajte sa na výlet za poznaním krás mesta Šopron.
GPS: 47°41'05.7"N 16°35'26.3"E
Text a foto: Oskár Mažgút
Diskusia k článku (0) |
Vložiť nový príspevok