Taliansko: Alpentrip V. - Lago di Garda II.
Máme za sebou prvý deň pri jazere Lago di Garda. Zatiaľ sme spoznali niektoré z najzaujímavejších miest severovýchodného brehu, urobili sme si menšiu prechádzku a rámcovo zmapovali všetko, čo sa tu pre aktívnych turistov ponúka. Široké spektrum aktívneho vyžitia je naozaj pre každého! Od detí po seniorov, od milovníkov vodných radovánok po vyznávačov vysokohorskej turistiky, cyklistiky, surfingu a kto vie čoho ešte.
Málo som sa však zmienil o samotnom jazere, tak to ihneď napravím. Lago di Garda je najväčším talianskym jazerom, s rozlohou takmer 370 km², dĺžkou od severu k juhu 52 km a šírkou v južnej časti takmer 17 kilometrov. Maximálna hĺbka dosahuje 346 metrov. Dĺžka pobrežia je necelých 160 kilometrov.
Aj keď je sever jazera ešte stále súčasťou alpského podhoria, aj tu prakticky panuje stredozemná klíma, ktorá okrem relatívne vysokých letných teplôt prináša aj celú škálu veterných poryvov. Dokonca sa hovorí o takmer päťdesiatich rozlíšiteľných vetroch, ktoré sú špecifické pre konkrétnu dennú dobu, miesto a smer prúdenia. Medzi najznámejšie patrí južný vánok Ora, ktorý každé odpoludnie prináša aj do severnej oblasti príjemné prímorské teploty. Fauna aj mimoriadne bohatá a rozličná flóra sú len dôsledkom tohto klimatického fenoménu.
Rozhodnúť sa, ktorému športu či aktivite sa na Garde venovať, nie je vôbec jednoduché. Pokiaľ však cestujete naľahko a jazero je len niekoľkodennou zastávkou, ako v našom prípade, núka sa vám predovšetkým horská turistika, pokiaľ teda nemáte záujem o zapožičanie surfu či horského bicykla. Asi najväčším lákadlom pre náročnejších turistov je už niekoľkokrát zmieňovaný hrebeň Monte Baldo s nespočetným množstvom výletných trás. Isto krásna predstava celodenného výletu, ktorá sa však môže rýchlo rozplynúť v okamžiku, pokiaľ by bolo Monte Baldo po celú dobu vášho pobytu zakryté ťažkými mrakmi. Vysnívané panorámy z informačných letákov miestnej lanovky by mohli byť nádherné, ale vám nezostane nič iné, než hľadať alternatívne riešenie. Ako už isto tušíte, aj my sme boli svedkami tohto nepriaznivého atmosférického javu. Obdivovať panorámu ako v známej českej veselohre o rodine Homolkovcov sa nám za 40 euro naozaj nechcelo, a tak prišiel na radu plán B.
Vzhľadom k našej polohe medzi letoviskami Malcesine-Campagnola a Torbole, padol návrh na výstup do dedinky Pregasina, ležiacej na strmej skale nad severozápadným okrajom jazera. Ideálnym miestom na zahájenie výstupu je známe kúpeľné mestečko Riva del Garda. Po prehliadke úzkych uličiek historického centra a menšieho prístavu, ktorý je zároveň významnou zastávkou niekoľkých trajektových liniek aj výletných parníkov, sa posilníme jednoeurovým espresom a už sledujem úzku cestičku, vinúcu sa hore skalnou stenou ďalej na juh. Necelých 200 metrov od prístavu už začína značený a neskôr zároveň aj náučný chodník Strada del Ponale. Na prvých kilometroch nás čaká vcelku rozumné konštantné stúpanie ako aj niekoľko naozaj rozmerných tunelov vyhĺbených v skale už na konci predminulého storočia. S narastajúcou nadmorskou výškou, ktorá je však stále na relatívne nízkych číslach, sa nám otvára naozaj pôsobivý pohľad na celý severný okraj Gardy.
Rivu aj Torbole máme ako na dlani. Informačné tabule nám vzápätí oznamujú, že prašná a na mnohých miestach aj zarastená cesta bola ešte v 30. rokoch minulého storočia prístupovou cestou k luxusnej vyhliadkovej reštaurácii, z ktorej sú dnes, podobne ako z kedysi unikátnej cestičky, len rozpadajúce sa zvyšky dávno zašlej slávy. Aj táto príjemná prechádzka s mnohými vyhliadkami má svoje nevýhody a tými sú často bezohľadní cyklisti. Hneď niekoľkokrát sme boli nútení takmer na poslednú chvíľu uskočiť pred rútiacimi sa jazdcami, ktorí tu majú hneď v niekoľkých svetových jazykoch vysvetlené, že aspoň čiastočná ohľaduplnosť k pomalším chodcom nijak neznižuje ich atraktivitu nieto ešte športovú kvalitu…
Máloktorý biker si potom dokáže vychutnať všetky zaujímavosti miestnej krajiny a okolia, nehľadiac na to, že šotolinový povrch a vetchý, mnohokrát prepadnutý múrik nad hlbokým zrazom, nie sú práve zárukou bezpečnosti ani pre jednu zúčastnenú stranu. Na Strada del Ponale míňame hneď niekoľko podivných skalných príbytkov, akýchsi pevností. O ich histórii nám čosi prezradili niektoré z info tabule. Dozvieme sa z nich, že podivné skalné útvary, okienka a výklenky či galérie, boli v období Rakúsko - Uhorska súčasťou komplexného obranného systému proti útokom talianskych Garibaldiho jednotiek postupujúcich na sever k neďalekej hranici Rakúskeho cisárstva. Tento dômyselný obranný val poslúžil rovnakým spôsobom aj v období prvej svetovej vojny, než postupom času stratil na význame, ale na rozdiel od prístupovej cesty a vyhliadkovej reštaurácie sa na ňom zub času len relatívne málo podpísal.
Na konci cestičky už čaká Pregasina, svojrázna horská dedinka s niekoľkými tavernami, hotelom, súkromnou vinicou, malým cintorínom s neodmysliteľným kostolíkom. Odtiaľ je potom možné ďalej pokračovať k relatívne náročnému zostupu do Limone alebo sa vydať späť do Riva del Garda rovnakou cestou.
Takto strávený poldeň sa samozrejme nedá porovnávať s možnými vysokohorskými výpravami, ktorých tu naozaj nájdeme nespočetne veľa, ale počas trochu menej priaznivého počasia (zlej viditeľnosti) je to jeden z mála variantov, ktorý vás nič moc nestojí a zároveň ponúka mnohé zaujímavosti a zážitky.
Text: Jan Chaloupka
Foto: Tereza Překlasová a Wikipedia Commons: HubiB, S.Wallis
Preklad: O. Maňáková
Diskusia k článku (0) |