Taliansko: Alpentrip V. - Lago di Garda III.
Na jeden deň tak trochu smelý plán, pokiaľ vezmeme do úvahy, že okrem celodenného putovania, zahŕňajúceho aspoň krátku prechádzku po Verone, nás ešte večer čakajú spletité uličky nočných Benátok. Ale čo už, plán je plán a ten by sa mal aspoň z časti dodržiavať. Stále sme však ešte pri jazere Lago di Garda a čaká nás posledný večer. Ako s ním teda naložiť? Po iste náročnom dni, kedy ste možno krotili vlny na surfe, zdolávali okolité svahy či sa vydali na adrenalínový canyoning, vás čaká odmena v podobe luxusnej večere v jednej z miestnych reštaurácií. Tu si dovolím malý tip, kam zájsť v prípade, že chcete ochutnať niečo naozaj delikátne. Hneď v úvode tohto odporúčania vás upokojím, že táto gastronomická návšteva vás rozhodne nezruinuje, resp. nespôsobí príliš citeľný zásah do dovolenkového rozpočtu. Neďaleko nášho kempu v Campagnole sa nachádza vyhlásená reštaurácia Ristorante Da Bianca. Táto navenok relatívne nenápadná rodinná reštaurácia ponúka naozaj skvostné pochúťky, aj keď nijak nevybočujúce z talianskej kulinárskej tradície. Nech si už dáte čokoľvek z miestnych dobrôt, rozhodne nebudete sklamaní. Domáca kuchyňa v tom najlepšom slova zmysle a čerstvé suroviny, to všetko za rozumné ceny od 6-15 euro. Vyhlásenou špecialitou Da Bianci sú bezpochyby spaghetti allo scoglio. A čo si pod týmto menom predstaviť? Asi každý stredomorský cestovateľ niekedy ochutnal či aspoň videl pokrm s príponou Frutti di Mare, teda s plodmi mora. Nech už pizzu či cestoviny pokryté zmesou morských plodov. Áno, prímorská klasika, mnohokrát nechutne predražená zmes rozmrazených potvor z druhého konca sveta. Tu na to však idú inak a hneď po prvom ochutnaní mušlí a vylúpnutých krevetách je jasné, že tieto potvorky sa snáď ešte dopoludnia čvachtali v neďalekom zálive. Naozaj veľká porcia morských plodov a domácich špagiet vás tu vyjde na 15 euro, čo je vzhľadom k ponúkanému možno zaujímavejší pomer, než za dve pizze niekde v stánku. Reštauráciu Da Bianca sme navštívili hneď niekoľkokrát, pretože radšej chodíme tak povediac na istotu, a rozhodne sme nikdy neboli sklamaní. Pokiaľ sa ja vy budete pohybovať v týchto miestach, rozhodne sa tu zastavte, nebudete ľutovať.
Nechal som sa trochu uniesť, ale teraz už je opäť čas vyraziť. Na cestu okolo jazera si je dobré trochu privstať a vyjsť ešte v čase, pokiaľ sa cesty a mestečká nezaplnia davom rozvášnených turistov, tých si totiž v tejto časti cesty užijete naozaj dosť. Je chvíľku po deviatej a kolóny za Malcesine smerom na Brenzone – Torri del Benaco a Garda začínajú hustnúť. Po hodine jazdy smerom na juh sa vám rýchlosť 40 km/h bude zdať ako štart raketoplánu. Predbiehajú vás cyklisti, ktorých ste zatiaľ nestihli pri pomalom posúvaní ohroziť a cez karavany občas ani nevidíte, ako sa okolitá krajina pozvoľna mení. Hrebeň Monte Balda je minulosťou a zovretie skalného koridoru už tiež znateľne povolilo. Lago di Garda aj dedinky na jeho brehoch v južných partiách predsa len viac pripomínajú typické prímorské letoviská, než niečo, čo bolo pred 40 kilometrami takmer alpským jazerom.
Na tomto značne zdĺhavom úseku sa môžete kdekoľvek zastaviť, napríklad v mestečku Garda, najmenšej obci regiónu Veneto. Spoločenstvo s niekoľkými úzkymi uličkami, Kapitánskym palácom zo 14. storočia, niekoľkými kostolmi a predovšetkým Villou Brenzoni ležiacou na polostrove San Vigilio, ktorú ako miesto ničím nerušeného odpočinku navštívili napríklad cár Alexander, kráľ Neapola, Winston Churchill, Laurence Olivier, kráľ Juan Carlos či britská kráľovská rodina…
Váš ničím nerušený slimačí presun pozdĺž jazera by však táto zastávka mohla značne zdržať, podobne ako nás, pretože toho za jeden deň musíte stihnúť ešte naozaj veľa. Vybrať si za prvý cieľ dnešného putovania polostrovček Sirmione v najjužnejšom bode jazera sa postupom času javí ako značne nedobrý nápad, ale plán sa plniť musí a keď už sme raz tu… Konečne po dvoch hodinách jazdy zdolávame úvodných 60 kilometrov z celkových 300 naplánovaných na tento deň. Sirmione zo začiatku vyzerá ako jedno veľké parkovisko, značne zaplnené parkovisko. Nezostáva nám nič iné, než si nájsť posledné voľné miesto a vydať sa do prístavu, ktorý ukrýva údajne najdôležitejšiu stavbu severného Talianska. Rímska vila Grotte di Catullo (v preklade Catullova jaskyňa) pochádza už z prvého storočia pred našim letopočtom, kedy sa stala sídlom významnej veronskej rodiny, a vraj tu pobýval aj slávny básnik Catullus, medzi ktorého najznámejšie básne patrí táto krátka carmen (latinsky báseň) 85:
Odi et amo. Quare id faciam fortasse requiris.
Nescio. Sed fieri sentio et excrucior.
„Nenávidím a milujem. Možno sa pýtaš, prečo tak činím?
Neviem. Ale cítim, že tomu tak je, a mučím sa.“
Catullova zbierka Catulli Carmina sa neskôr stala námetom skladateľa Carla Orffa, ktorého ďalšie dielo, impozantnú Carminu Buranu, pozná iste každý.
Okrem tejto vily sa v Sirmione nachádza tiež významná pevnosť Castello Scaligero z roku 1278, kedy bola pre svoju ideálnu polohu významným strategickým bodom gardského jazera.
V Sirmione dnešný diel tiež končí, aby sme v ďalšom putovaní už po niekoľký krát na chvíľu navštívili krásnu Veronu a priblížili sa čo možno najbližšie k Benátkam.
Text: Jan Chaloupka
Foto: Wikipedia Commons: Marcus Bernet, Manfred H., Maksim
Preklad: O. Maňáková
Diskusia k článku (0) |