Taliansko: Alpentrip VI. – Verona

Po tom, čo sme sa nadobro rozlúčili s jazerom Lago di Garda, nás čakal zhruba 160 kilometrový prejazd, počas ktorého bola naplánovaná aspoň krátka zastávka Verony, o ktorej sme na našom portáli už niekoľkokrát písali (Aréna vo Verone, Taliansko raz, Taliansko znovu).

Čo povedať o Verone, meste milencov tak, aby sme sa neopakovali. Brána severného Talianska a hlavné mesto provincie, nachádzajúce sa v Hornotalianskej nížine, býva často právom označovaná ako mesto umenia či „mesto lásky“. Málokto si v spojitosti s týmto mestom nevybaví dramatickú legendu o nešťastnej láske tak, ako ju popísal W. Shakespeare vo svojej známej dráme o Rómeovi a Júlii.

Viac než dvetisícročná história mesta nad riekou Adige obsahuje desiatky ba stovky kultúrnych, architektonických a hlavne romantických lahôdok v podobe pamiatok od dôb rímskeho impéria po vznešenosť renesancie. Miesto osídlené galskými, ruskými a etruskými kmeňmi už v 1. storočí pred Kristom, následne prešlo pod rímsku správu, čím vzrástol predovšetkým jeho význam na severných obchodných cestách. Brány Porta dei Borsari a Porta dei Leoni dodnes určujú južné hranice vtedajšieho vnútorného mesta. Na severe potom vzniklo rozsiahle vojenské opevnenie, siahajúce až k úpätiu hory Colle S. Pietro.

V 4. storočí sa za vlády cisára Galliana hranice mesta opäť posúvali a súčasťou nových hradieb sa stal aj monumentálny amfiteáter. Ani tento obranný systém mesto neubránil pred vpádom a následnou nadvládou ostrogótskych pánov zo severu. Od 6. storočia sa tak nadvláda prelievala medzi Talianskom a zaalpským Nemeckom, resp. Franskou ríšou.  

Až s príchodom 14. storočia sa Verona opäť dostala pod správu talianskeho kniežacieho rodu Scaligerov, ktorí s výraznou podporou Benátskej republiky urobili z mesta nedobytnú pevnosť. Na začiatku 19. storočia sa však na viac ako 50 rokov stala Verona majetkom rakúskej monarchie a spoločne s mestami Peschiera – Mantova a Legnano vytvorila známy obranný štvoruholník. Od roku 1866 sa Verona nadobro stáva talianskym mestom.

Ako centrum mesta sa dá najlepšie označiť námestie Piazza delle Erbe, ktoré je od stredoveku dejiskom ovocných a zeleninových trhov. Námestie a okolité rušné uličky dnes slúžia ako miesto stretávania, odpočinku a posedenia nad šálkou vynikajúcej kávy. Najlepší výhľad na celú Veronu je bezpochyby z mestskej veže, vysokej 83 metrov. Na námestí Piazza dei Signori nájdeme Danteho pomník z roku 1865. Rozpisovať sa o všetkých slávnych nárožiach, balustrádach, freskách a honosných domoch by zabralo predsa len trochu viac priestoru, a tak sa zameriame naozaj len na tie naj. Najkrajšou stavbou je bezpochyby Loggia del Consiglio (v doslovnom preklade znamená lodžia predstavenstva), rané renesančné dielo z roku 1493, zdobené sochami významných Verončanov z obdobia staroveku.

Pokiaľ navštívite Veronu v letných mesiacoch, možno zavítate do miestneho amfiteátru na námestie Piazza Bra, v ktorom sa koná už tradičný operný festival. A pokiaľ ste milovníkom bieleho vína, tak vedzte, že cesta medzi Lago di Garda a Veronou prechádza presláveným krajom Veneto, rajom severotalianskych vinárov, ktorého centrum predstavuje malebné mestečko Soave, domov rovnomennej odrody prevažne suchých vín.   

Posledným miestom, ktoré navštívime počas našej krátkej návštevy mesta, musí byť povestná arkáda a priestranstvo pod balkónom, kde si svoju lásku vyznávali Rómeo s Júliou. Na relatívne nenápadný vjazd do jedného z mnohých dvorov vás upozorní až podozrivý hlúčik turistov. Samotný balkón ničím zásadným nevyniká, pokiaľ teda nie ste milovníkom renesančných drám či nenapraviteľným romantikom. Asi najzaujímavejším sa javí samotný vchod, či vjazd, na ono malé priestranstvo. Unikátna žuvačková výzdoba spolu s tisíckami prekrývajúcich sa nápisov vyznaní a podivnými telefónnymi automatmi vytvára veľmi zaujímavú street-artovú kulisu tejto romantickej tragédie.   

Motoristi isto ocenia výbornú dostupnosť mesta z niektorého z ponúkaných parkovísk a milovníci zmrzliny by rozhodne nemali minúť niektorý z historických obchodíkov s touto tradičnou talianskou pochutinou, ktorá počas horúcich letných dní určite nesklame ani cenou, ani ponúkanou kvalitou, ktorá je tu doslova vynikajúca.          

Ďalšia časť už bude venovaná večernej prechádzke po Benátkach a tipom na zaujímavé ubytovanie v okolí tohto ostrovného mesta.

Text a foto: Jan Chaloupka

Preklad: O. Maňáková