Japonsko II. - V Jokohame v prístave, park Jamašita a Jokohamský park

Len čo mne a môjmu kolegovi pracovné povinnosti dovolili vzdialiť sa z Red Brick Wirehouse, vydali sme sa na obchôdzku okolia. A pretože sme sa nachádzali hneď vedľa prístavu, bol práve ten prvým miestom, kam zamierili naše kroky. S prechádzkou prístavom potom bezprostredne súvisí aj prechádzka parkom Jamašita. Tento park totiž vedie pozdĺž pobrežia v páse širokom asi 100 metrov a dlhom 750 metrov. Keď sme ním prechádzali, videli sme veľké parníky, ale tiež malé člny. Jedna z tých menších lodiek mala na sebe umiestnenú zlatú sochu čínskeho draka.

Najväčšia a najvýraznejšia loď, kotviaca v jokohamskom prístave, sa volá Hikawa Maru. Po prvý raz vyšla na svoju púť v roku 1930 a na svojej palube vozila napríklad cisársku rodinu alebo Charlieho Chaplina. Počas prechádzky po pobreží sme si mohli prehliadnuť okrem lodí aj vysokú námornú vežu – maják Yokohama Marine Tower, ktorý je so svojimi 106 metrami najvyšším majákom na svete. Na maják je možné vstúpiť po zaplatení vstupného 750 jenov a porozhliadnuť sa po širokom okolí. Túto možnosť sme však nevyužili.

Počas prechádzky prístavom sme sa občas otočili a pozreli sa späť na modernú, no nemenej zaujímavú, časť Jokohamy. Tejto časti mesta dominuje obrovské otáčajúce sa kolo a hneď vedľa neho stojaca najvyššia budova v Japonsku, ktorá nesie názov Landmark Tower. Na jej vrchole sa nachádza observatórium, na ktoré sa je možné po zaplatení vstupného pozrieť.

Na prístavnej promenáde boli krásne upravené záhony, o ktoré sa starali šikmookí záhradníci. Pozdĺž chodníka postávali početní pouliční maliari, ktorí striedali uprené pohľady na more s pohľadmi na svoje plátna. Dohľadnosť však nebola v tento deň (a vlastne po celý týždeň) príliš dobrá, a tak sme bohužiaľ nevideli horu Fuji, ktorú je pri priaznivých podmienkach možné odtiaľto vidieť. Musím sa ale pochváliť, že pri prílete sme Fujijamu videli z lietadla, ako sa týči nad oblakmi. Mali sme totiž šťastie a sedeli na pravej strane lietadla pri okienku.

Keď sme si dosýta užili pohľad na more a prístav, odklonili sme trasu našej prechádzky smerom od pobrežia. Naším cieľom sa stal park Jokohama a Čínske mesto, o ktorom sa viac dozviete v budúcej časti nášho seriálu o Japonsku. Jokohamský park nie je veľkou, ale zato príjemnou zelenou oázou, ktorá leží v susedstve veľkého športového štadiónu. Je to klasický japonský park s jazierkom, potôčikom, kvetinami a krásnymi stromami, medzi ktorými nesmie chýbať ani japonský javor, či borovice.

To, čo sa mi ale v tomto parku najviac páčilo, boli korytnačky. Bola to korytnačia rodina, ktorá veselo plávala v rybníčku. Malé korytnačky rozpustilo drgali do matky, ktorá sa im snažila uplávať, aby mala konečne aspoň na chvíľu pokoj. Za ten čas, ktorý som strávila ich pozorovaním, sa jej to ale nepodarilo, a tak musela neustále vzdorovať záujmu svojich ratolestí. Musím povedať, že som sa na ne vydržala pozerať naozaj dosť dlho.

A to je zrejme účelom japonských záhrad. Ľudia tu trávia svoj čas relaxáciou uprostred tých najobyčajnejších, ale zároveň najkrajších súčastí tohto sveta.

Text/foto: Kristýna Bartůňková

Preklad: O. Maňáková