Japonsko: Porovnanie s Českom

Zvláštnosti japonskej prírody sa dajú povšimnúť všade. Na vidieku, v mestách, v parkoch, na cintorínoch. Každý krík, ktorý rastie pri chodníku alebo pri lavičkách, je niečím zvláštny. Keď už nie tým, ako vyzerá, tak tým, aký chrobák sedí na jeho listoch alebo aký vták sa snaží spod jeho koreňov vytiahnuť dážďovku. Pokiaľ hovoríme o chrobákoch, tak tie sa obyvateľom ostrovov najviac pripomínajú v lete. Len čo sa rozodní, celým Japonskom sa rozoznie chorál, ktorý majú na svedomí cikády. Preto nie je dobré nechávať v lete otvorené okná. Pokiaľ vám vletí cikáda do izby, nemáte šancu zaspať.  

Hneď po cikádach sa prebúdzajú vtáci. Zo stromov zlietavajú do ulíc a s radosťou sa vrhajú na raňajky – pytle s odpadkami, ktoré ľudia nechávajú pred dverami, aby ich smetiari odviezli. Podľa toho, aký je práve deň a aký typ odpadu sa práve vyváža, si vtáci pochutnávajú na zvyškoch jedla z plastových mištičiek, konzerv alebo papierových misiek. Boj s vtákmi, ktorí rozďobávajú pytle a rozťahujú tak po meste zvyšky, sa zdá byť pre Japoncov nekonečný. No napriek tomu, že Japonci na vtáky nadávajú, dá sa ich tiež obdivovať. Ako ideálne miesto na ich pozorovanie môže slúžiť napríklad verejne prístupná časť cisárskych záhrad v Tokiu, kde vás okrem vtákov uchvátia aj najrozmanitejšie rastliny, napríklad obrie hortenzie. Záhrady stojí za to navštíviť aj kvôli nádherným budovám cisárskeho paláca.

Ďalšou zvláštnosťou, ktorou sa japonské veľká mestá vyznačujú, sú mačky, ktoré sa promenádujú po uliciach, spia v parkoch a chrámových komplexoch a asi sa aj dosť nekontrolovane množia. Pokiaľ sa navečer vydáte do niektorého z tokijských parkov, jednoznačne neuniknete hlasitému mačaciemu mňaukaniu. V spojení s orchestrom cikád sa skutočne jedná o impozantný koncert.   

Krásu prírody si turista v Japonsku naplno vychutná naozaj až vtedy, keď sa dostane mimo mesta. Japonsko oplýva miestami, kde sa človeku nad krásou prírody tají dych. Jedno z tých vyhlásených je Mijadžima, ostrovček neďaleko Hirošimy. Pokiaľ sa nestratíte pri ceste lokálkou, ktorá vás dovezie do prístavu, a pokiaľ sa nebudete báť na loďke preplávať z pevniny na ostrovček, budete jednoznačne uchvátení tým, aká dokonalá Mijadžima je. Už pri príjazde vás zaujme nádherná vstupná brána na ostrov, ktorá stojí uprostred piesčitej pláže a ktorá je pri prílive postupne až do polovice svojej výšky zaplavovaná vodou. Brána je súčasťou chrámu Icukušima, ktorý je dnes chránený ako pamiatka UNESCO.

Ďalším dôvodom, prečo si Mijadžimu zamilovať, sú zvieratá, ktoré ostrov obývajú. Asi najpríťažlivejšie sú udomácnené jelenčeky, ktoré spia na cestách a pozdĺž pobrežia ostrova. Nie je ťažké sa k nim priblížiť, a napriek tomu, že to nie je povolené, väčšina turistov sa neudrží a zvieratá si pohladí. Na ostrove sa okrem jeleňov vyskytuje aj mnoho nádherných vodných vtákov. Pre svoj pokoj a jedinečnú prírodu môže Mijadžima pripomínať raj na zemi.

Ďalšie miesto, kde sa dá stretnúť s jelenčekmi, je mesto plné chrámov a významných pamiatok, starobylá Nara. Tu si však človek musí dávať pozor, narské jelene, ktoré sa prechádzajú pomedzi kamennými lucernami vedúcimi k svätyni Kasuga Taischa, sú omnoho agresívnejšie než ich mijadžimskí príbuzní. Okrem jeleňov a chrámov môžete v Nare obdivovať napríklad aj pagodu chrámu Kófukudži, pred ktorou sa v jazierku plnom kaprov na kameňoch vyhrieva kolónia korytnačiek nádherných.

Ani turista, ktorý sa nepozrie na nádhernú Mijadžimu alebo sa mu nepodarí navštíviť Naru, sa nemusí cítiť ochudobnený o krásy japonskej prírody. Obdivovať kraby či lastúry, ktoré vyplaví more sa dá napríklad aj na kamakurských plážach.

Text/foto: Anna Jarchovská

Preklad: O. Maňáková