Japonsko: Prírodné symboly
Publikované: 17.10.2012
Existujú veci, na ktoré sú Japonci nesmierne pyšní. Vzhľadom na to, že Japonsko po dlhú dobu svojej histórie neudržovalo takmer žiadne kontakty s pevninou, a tak sa vyvíjalo v ústraní, vyvinul sa tu okrem špecifickej japonskej kultúry, zvykov a jazyka aj určitý pocit vlastnej výnimočnosti.
Môžeme to vidieť už na úplne banálnej vete, ktorá sa často objavuje v učebniciach japončiny: „V Japonsku sa striedajú štyri ročné obdobia…“ Túto pre nás úplne samozrejmú informáciu Japonci nezabúdajú zmieniť takmer pri každej diskusii o počasí. Dokazujú tým štátom, ktoré ležia viac na juhu, že pokiaľ ide o počasie, tak Japonsku sa nemôžu vyrovnať.
Ešte viac než štyri ročné obdobia, si potom cenia horu Fudži. Aj pre mladých ľudí, ktorí sú schopní baviť sa o J-pope, japonskej populárnej hudbe, a anime, predstavuje Fudži dobrú tému na nadväzovanie rozhovoru. Obdivujú jej krásu a snehovú čapičku, chodia ju fotiť. Pokiaľ je pekné počasie, dá sa Fudži obdivovať aj z ulíc Tokia, väčšinou je však schovaná v hmle a smogu, ktorý nad Tokiom vytvára akúsi šedú bublinu, ktorá v noci spôsobuje, že obloha chytá žltavý odtieň.
O kráse Fudži bolo v Japonsku napísaných mnoho básní a jej podoba je zachytená napríklad aj na drevotiskoch zo sedemnásteho storočia. Taktiež inšpirovala spisovateľa divadelných hier, ktoré pojednávali o spoločnej samovražde milencov, ktorí sa pre odlišný pôvod nemohli vziať. Dodnes sú k Fudži privolávaní hasiči, aby z jej krátera vyprostili mŕtve telá nešťastne zamilovaných, ktorí sa rozhodli ukončiť svoj život skokom do jej útrob.
Verejnosť sa môže na horu vyšplhať, dá sa to však iba v letných mesiacoch, kedy na jej vršku neležia dva metre snehu. Pokiaľ sa rozhodnete Fudži zdolať, tak je dobré vziať si na seba naozaj teplé oblečenie, čím vyššie sa totiž dostanete, tým viac vám bude zima. Taktiež nie je dobré zliezať ju bez sprievodu. Mnoho ľudí pri výstupe kolabuje, prevažne kvôli rýchlej zmene tlaku. Na Fudži sa navyše lezie v noci, aby turisti neboli ochudobnení o východ slnka nad Tokiom, takže nie je ťažké zísť z cesty, ktorá sa v polovici hory zmení z čistinky na rozdrvenú lávu. Pozdĺž trasy sú postavené záchytné stanice, kde sa dá odpočinúť alebo si nad ránom dať slížovú polievku. Napriek tomu, že cesta hore je veľmi únavná, výhľad z vršku hory, naozaj stojí za to.
Ďalším typickým symbolom japonskej prírody sú už zmieňované sakury - čerešňové stromy, ktoré síce nenesú ovocie, zato nádherne kvitnú. Ružové kvietky sa na sakurách udržia maximálne dva týždne. Čím rýchlejšie odkvitnú, tým lepšie pre Japoncov. Pravá krása je totiž podľa nich pominuteľná. Keď sakury začínajú rozkvitať, celého Japonska sa zmocní sakurové šialenstvo. Ľudia chodia do parkov na tzv. hanami - pikniky pod rozkvitnutými stromami, vo večerných správach sa štrnásť dní vysielajú informácie o sakurovej fronte. Stromy totiž nerozkvitnú v celej krajine naraz, na severe rozkvitajú neskôr, preto je potrebné informovať obyvateľov o tom, ako je na tom ich región. Najkrajšie je potom Japonsko v kratulinkom období hanafubuki, v preklade kvetinovej víchrici, čo je termín pre opadávanie sakurových kvietkov. V tom čase v každom meste v Japonsku poletujú drobulinké okvetné lístky a všetko je, ako by povedali Japonci: „Totemo kirei“, naozaj krásne.
Text/foto: Anna Jarchovská
Preklad: O. Maňáková
Súvisiace články
Publikované: 30.1.2015
Do tretice sa pozrieme do Japonska na jeden z najslávnejších hradov. V Macumoto, hlavnom meste prefektúry Nagano, stojí hrad, ktorý sa pre svoj vzhľad prezýva Vraní. Trocha neobvyklé, ale nestojí na žiadnej hore, ani nie je obklopený riekami, ale leží na planine. Postavený bol v polovici 16. storočia, teda v podobnom období ako Ósacký hrad a aj tu zohrala svoju úlohu postava Hidejošiho Tojotomiho.
Publikované: 23.1.2015
Tento týždeň ešte zostaneme na druhej strane našej planéty, aby sme sa pozreli do ďalšieho monumentálneho japonského hradu.
Publikované: 16.1.2015
Kedysi dávno sme uverejnili článok o jednom z najväčších japonských miest, o Osake (presný prepis z japončiny znie Ósaka). Na jeho konci sme letmo spomenuli aj miestny hrad, ktorého plocha je len o čosi málo menšia než plocha Pražského hradu.
Publikované: 7.10.2013
Keď som v rámci pracovnej cesty zavítala do Japonska, nemala som príliš veľa času na prehliadku pamiatok. Dostala som ale jeden deň bez práce vyhradený na to, aby som ho strávila v hlavnom meste Japonska, v Tokiu.
Publikované: 30.9.2013
Keď som sa v rámci pracovnej cesty dostala do Japonska, nemala som na jeho prehliadku príliš veľa času. Bývala som a pracovala v Jokohame, ale neďaleké hlavné mesto, Tokio, som si rozhodne nemohla nechať ujsť.
Publikované: 23.9.2013
Pracovná cesta ma priviedla v máji tohto roku, roku 2013, do Jokohamy, veľkého prístavného mesta ležiaceho na pobreží Tokijského zálivu. Už som si vo voľnej chvíli stihla prehliadnuť pobrežnú časť Jokohamy, ale zo zvyšku som zatiaľ viac než príjemný Jokohamský park nevidela.
Publikované: 16.9.2013
Pracovná cesta ma priviedla do Jokohamy, hlavého mesta japonskej prefektúry Kanagawa, ktorá leží asi 30 kilometrov od Tokia na západnom pobreží Tokijského zálivu. Miesto mojich pracovných povinností bolo alokované do krásnej historickej budovy Red Brick Wirehouse (Yokohama Akarenga Sōko), ktorá stojí na pobreží, hneď vedľa prístavu.
Publikované: 8.3.2013
Ako vyzerá jedno z najväčších a najvýznamnejších miest?
Publikované: 20.1.2013
Neďaleko jedného z najvýznamnejších tichomorských prístavov, japonského Nagasaki, sa nachádza jedno z najpodivnejších miest sveta - ostrov Hashima. Aký bol osud jedného z najhustejšie obývaných miest sveta, ktoré sa dnes stalo pomníkom tisícov mŕtvych baníkov v uhoľných baniach kdesi v jeho hlbinách.
Publikované: 10.10.2012
Ako vyzerá nočné Tokio v piatok a v sobotu v noci? Úplne inak než vo dne. Dokonca by sa dalo povedať, že sa jedná o úplne iné mesto. Ulice sa rozžiaria svetlami, nápismi a vývesné tabule ožijú vďaka farebnej žiari neónových žiaroviek. Dievčatá si oblečú sukne o desať až pätnásť čísiel kratšie než normálne, na tvár si nanesú vrstvu make-upu, nalepia si umelé riasy a vyrazia do klubov. Kam presne?
Publikované: 5.9.2012
Čo si predstavíte, keď sa povie japonské jedlo? Nepoznám človeka, ktorý by si nepredstavil surovú rybu a ryžu. Mnoho ľudí sa mylne domnieva, že Japonci nič iného okrem týchto dvoch potravín nejedia. A predstava týždňov, počas ktorých by sa mali stravovať len surovou rybou a ryžou ich potom často donúti, aby si so sebou na cestu do Japonska pribalili napr. „uherák“.
Publikované: 22.8.2012
Tokijské metro, medzimestské vlaky, Šinkansen. Zmes zastávok a tunelov, stovky staníc a tisíce Japoncov, ktorí sa hemžia medzi turniketmi, nástupišťami a vlakmi. Pri tejto predstave turistom často nebýva do spevu.
Publikované: 12.9.2012
Niektorí z nás si myslia, že Japonci akosi maskujú svoje pocity, že ich uzamykajú kdesi hlboko v sebe. Že sa len neustále ukláňajú a usmievajú, že sa chovajú strojene. Že sú „naprogramovaní“, aby dobre a tvrdo pracovali pre svoju firmu, rodinu a pre Japonsko. A že snáď ani žiadne pocity nemajú.
Na to existuje len jedna odpoveď.
Publikované: 15.8.2012
Tokio. Mesto, kde vedľa seba žijú školáci v staromódnych uniformách, vymódené paničky, ktoré trávia dopoludnia v nákupných domoch, po parkoch a všemožných kútoch mesta sa flákajúca mládež, skejťáci s farebnými vlasmi, dievčatá s umelými riasami a dvadsaťcentimetrovými podpätkami, psíky navlečené do minikimon a samozrejme všadeprítomní biznismeni, takzvaní sararímani.
Publikované: 19.9.2012
Pri cestovaní po Japonsku sa turista veľmi ľahko primotá do zvláštnych či komických situácií. Medzi tie najklasickejšie, ktoré si zažije každý, patrí samozrejme zablúdenie, čakanie na vlak na koľaji, ktorá je zrušená, alebo rozčarovanie nad verejnými toaletami.
Publikované: 26.9.2012
Aký je hlavný rozdiel medzi Japonskom a Českom? Prekvapivo jedna z najčastejších otázok, ktorú počúvam. Ako keby snáď na ňu existovala odpoveď. Ako ja s obľubou vravievam, v Japonsku je všetko iné. Aj vzduch je tam iný, než ten, na ktorý sme zvyknutí. A nie je to len odlišný vzduch, čo nám japonská príroda ponúka.
Publikované: 29.8.2012
Snáď každý turista, ktorý v Japonsku vlezie do obchodu so suvenírmi, sa musí veľmi snažiť, aby nevykúpil všetky predmety, ktoré takýto obchodík ponúka. Lákajú ho farebné vejáre, keramika, kimona, reprodukcie tradičných japonských drevorezov, tisíce predmetov s roztomilými vzorčekmi a samozrejme všadeprítomná Hello Kitty.
Publikované: 3.10.2012
Japonská história nepatrí práve k bežne diskutovaným témam. De facto sa toho o nej medzi ľuďmi mnoho nevie. Pokiaľ sa pokúsite zaviesť na ňu reč, väčšine ľudí sa vybavia udalosti druhej svetovej vojny. My ostatní si spomenieme na samurajov, udatných bojovníkov s katanou, samurajským mečom, a gejše, ktoré sú nanešťastie dodnes v podvedomí ľudí zaškatuľkované ako prostitútky.