Japonsko: Stretnutie s históriou
Publikované: 3.10.2012
Japonská história nepatrí práve k bežne diskutovaným témam. De facto sa toho o nej medzi ľuďmi mnoho nevie. Pokiaľ sa pokúsite zaviesť na ňu reč, väčšine ľudí sa vybavia udalosti druhej svetovej vojny. My ostatní si spomenieme na samurajov, udatných bojovníkov s katanou, samurajským mečom, a gejše, ktoré sú nanešťastie dodnes v podvedomí ľudí zaškatuľkované ako prostitútky.
Pokiaľ sa človek v Česku nezačne o japonskú históriu zaujímať sám, pravdepodobne ho minie veľkým oblúkom. Turista v Japonsku má tú výhodu, že na neho história tejto krajiny doslova dýcha z každej druhej budovy či chrámu, ktorý stojí pozdĺž cesty.
Jedným z najzaujímavejších miest, kde turista môže nahliadnuť do histórie, je múzeum Edo, ktoré sa nachádza v centre Tokia v štvrti Rjogoku. Návštevníkovi tu predstavia históriu a vývoj kultúrneho života hlavného mesta. Múzeum je rozdelené na dve časti. Do časti, ktorá predstavuje hlavné mesto v období Edo, sa vstupuje po replike mostu Nihonbaši, po ktorom v roku 1590 po prvýkrát vstupoval šógun Tokugawa Iejasu do nového hlavného mesta. Druhá časť je venovaná vývoju mesta po tom, čo bolo v ére Meidži premenované na Tokio. V celom areáli múzea sa návštevníkom prostredníctvom mnohých pôvodných exponátov a drevených modelov predstavuje divadlo kabuki, život obyvateľov v meste v období, kedy sa po meste prechádzali samuraji, ale tiež vynálezy priemyselnej revolúcie.
Pokiaľ si chce turista samurajskú atmosféru zažiť skutočne na vlastnej koži, nezostáva mu nič iné, než sa šinkansenom vydať na hrad Himedži, UNESCOM chránenú a turistami vyhľadávanú pamiatku neďaleko Kjóta. Hrad je významný predovšetkým tým, že sa jedná o jediný dochovaný príklad typickej japonskej hradnej architektúry z obdobia Azuči-momojama. Hrad začali stavať v roku 1333 a dochoval sa v pôvodnom stave vrátane osemdesiatich troch budov a systému obranného opevnenia. Spolu s hradmi Matsumoto a Kumamoto tvorí ojedinelú trojicu najkrajších japonských hradov a dnes sa považuje za japonskú národnú pamiatku.
Úplne odlišná časť japonskej histórie na nás dýchne v Hirošime, v parku venovanom pamiatke obetí atómovej bomby, ktorá bola zhodená na Hirošimu na konci druhej svetovej vojny. Lepšie povedané, pri prechádzke po parku a pri návšteve hirošimského múzea turistovi skôr, než že by na neho niečo dýchalo, behá mráz po chrbte.
Múzeum je koncipované ako miesto, na ktorom by si mal každý uvedomiť, že bez ohľadu na to, aké krajiny spolu bojujú, vždycky sú to ľudia, kto si to zlo odnáša. Za symbolické vstupné sem chodia školské výpravy, aby deti na vlastné oči videli, čoho sa majú budúce generácie vyvarovať. No hrôza spôsobená výbuchom bomby na ne príliš nedolieha, pretože veselo pobehujú pomedzi exponáty.
Pri prehliadke múzea návštevníkovi vysvetlia, prečo bola bomba na Hirošimu zhodená a tiež ho oboznámia s následkami útoku a predovšetkým so životnými príbehami obetí. Ničivosť atómovej bomby sa dá potom najlepšie pozorovať na budove českého architekta Jana Letzela, ktorá ako jediná prežila výbuch v tesnej blízkosti jeho epicentra a dodnes stojí uprostred Hirošimy ako hrozivá spomienka vojny. Po vojne bola budova premenovaná na Atómový dóm a jedná sa skutočne o unikátnu dokumentáciu toho, čím si obyčajní japonskí občania museli ku koncu vojny prejsť. Súčasťou pamätného parku je aj pamätník venovaný detským obetiam výbuchu, ktorý je úzko spojený s príbehom Sadako Sasaki, dievčaťom, ktoré napriek tomu, že výbuch prežilo, zomrelo o niekoľko rokov neskôr na následky ožiarenia. Pamätník má podobu dievčatka s papierovou labuťou nad hlavou, pretože Sadako Sasaki pred svojou smrťou skladala origami labutí, ktoré jej podľa legendy mali v prípade, že by ich zložila tisíc, splniť prianie.
Sú veci, o ktorých sa ťažko píše a na ktoré sa ťažko spomína, napriek tomu, že sa na ne nesmie zabudnúť. Japonci na svoju históriu nezabúdajú, neustále si ju pripomínajú, pripravujú memoriály, kultúrne festivaly, dodržujú tradície. Veľmi mnoho zo starého Japonska sa dá vidieť aj v dnešných moderných metropolách. Čo je dobre…
Text/foto: Anna Jarchovská
Preklad: O. Maňáková
Súvisiace články
Publikované: 8.10.2021
Na mape vyzerá ako nenápadné súostrovie na východe Ázie, no v skutočnosti to je krajina s neuveriteľne pestrou históriou, úžasnými tradíciami, nádhernou prírodou a obrovskou ekonomickou silou. Pred prvou cestou do Japonska môžete čakať čokoľvek, ale buďte si istí, že vás prekvapí. Možno omnoho viac, než si myslíte.
Publikované: 15.9.2013
Stalo sa mi, že v rámci pracovnej cesty som dostala príležitosť vycestovať do vysnívanej krajiny, do Japonska. Vysnívanej preto, že už jedenásť rokov pomocou praktikovania bojového umenia aikido objavujem jeho kultúru, ktorou som fascinovaná.
Publikované: 16.9.2013
Pracovná cesta ma priviedla do Jokohamy, hlavého mesta japonskej prefektúry Kanagawa, ktorá leží asi 30 kilometrov od Tokia na západnom pobreží Tokijského zálivu. Miesto mojich pracovných povinností bolo alokované do krásnej historickej budovy Red Brick Wirehouse (Yokohama Akarenga Sōko), ktorá stojí na pobreží, hneď vedľa prístavu.
Publikované: 23.9.2013
Pracovná cesta ma priviedla v máji tohto roku, roku 2013, do Jokohamy, veľkého prístavného mesta ležiaceho na pobreží Tokijského zálivu. Už som si vo voľnej chvíli stihla prehliadnuť pobrežnú časť Jokohamy, ale zo zvyšku som zatiaľ viac než príjemný Jokohamský park nevidela.
Publikované: 30.9.2013
Keď som sa v rámci pracovnej cesty dostala do Japonska, nemala som na jeho prehliadku príliš veľa času. Bývala som a pracovala v Jokohame, ale neďaleké hlavné mesto, Tokio, som si rozhodne nemohla nechať ujsť.
Publikované: 7.10.2013
Keď som v rámci pracovnej cesty zavítala do Japonska, nemala som príliš veľa času na prehliadku pamiatok. Dostala som ale jeden deň bez práce vyhradený na to, aby som ho strávila v hlavnom meste Japonska, v Tokiu.
Publikované: 16.1.2015
Kedysi dávno sme uverejnili článok o jednom z najväčších japonských miest, o Osake (presný prepis z japončiny znie Ósaka). Na jeho konci sme letmo spomenuli aj miestny hrad, ktorého plocha je len o čosi málo menšia než plocha Pražského hradu.
Publikované: 23.1.2015
Tento týždeň ešte zostaneme na druhej strane našej planéty, aby sme sa pozreli do ďalšieho monumentálneho japonského hradu.
Publikované: 30.1.2015
Do tretice sa pozrieme do Japonska na jeden z najslávnejších hradov. V Macumoto, hlavnom meste prefektúry Nagano, stojí hrad, ktorý sa pre svoj vzhľad prezýva Vraní. Trocha neobvyklé, ale nestojí na žiadnej hore, ani nie je obklopený riekami, ale leží na planine. Postavený bol v polovici 16. storočia, teda v podobnom období ako Ósacký hrad a aj tu zohrala svoju úlohu postava Hidejošiho Tojotomiho.
Publikované: 8.3.2013
Ako vyzerá jedno z najväčších a najvýznamnejších miest?
Publikované: 20.1.2013
Neďaleko jedného z najvýznamnejších tichomorských prístavov, japonského Nagasaki, sa nachádza jedno z najpodivnejších miest sveta - ostrov Hashima. Aký bol osud jedného z najhustejšie obývaných miest sveta, ktoré sa dnes stalo pomníkom tisícov mŕtvych baníkov v uhoľných baniach kdesi v jeho hlbinách.
Publikované: 22.8.2012
Tokijské metro, medzimestské vlaky, Šinkansen. Zmes zastávok a tunelov, stovky staníc a tisíce Japoncov, ktorí sa hemžia medzi turniketmi, nástupišťami a vlakmi. Pri tejto predstave turistom často nebýva do spevu.
Publikované: 5.9.2012
Čo si predstavíte, keď sa povie japonské jedlo? Nepoznám človeka, ktorý by si nepredstavil surovú rybu a ryžu. Mnoho ľudí sa mylne domnieva, že Japonci nič iného okrem týchto dvoch potravín nejedia. A predstava týždňov, počas ktorých by sa mali stravovať len surovou rybou a ryžou ich potom často donúti, aby si so sebou na cestu do Japonska pribalili napr. „uherák“.
Publikované: 12.9.2012
Niektorí z nás si myslia, že Japonci akosi maskujú svoje pocity, že ich uzamykajú kdesi hlboko v sebe. Že sa len neustále ukláňajú a usmievajú, že sa chovajú strojene. Že sú „naprogramovaní“, aby dobre a tvrdo pracovali pre svoju firmu, rodinu a pre Japonsko. A že snáď ani žiadne pocity nemajú.
Na to existuje len jedna odpoveď.
Publikované: 10.10.2012
Ako vyzerá nočné Tokio v piatok a v sobotu v noci? Úplne inak než vo dne. Dokonca by sa dalo povedať, že sa jedná o úplne iné mesto. Ulice sa rozžiaria svetlami, nápismi a vývesné tabule ožijú vďaka farebnej žiari neónových žiaroviek. Dievčatá si oblečú sukne o desať až pätnásť čísiel kratšie než normálne, na tvár si nanesú vrstvu make-upu, nalepia si umelé riasy a vyrazia do klubov. Kam presne?
Publikované: 17.10.2012
Existujú veci, na ktoré sú Japonci nesmierne pyšní. Vzhľadom na to, že Japonsko po dlhú dobu svojej histórie neudržovalo takmer žiadne kontakty s pevninou, a tak sa vyvíjalo v ústraní, vyvinul sa tu okrem špecifickej japonskej kultúry, zvykov a jazyka aj určitý pocit vlastnej výnimočnosti.
Publikované: 15.8.2012
Tokio. Mesto, kde vedľa seba žijú školáci v staromódnych uniformách, vymódené paničky, ktoré trávia dopoludnia v nákupných domoch, po parkoch a všemožných kútoch mesta sa flákajúca mládež, skejťáci s farebnými vlasmi, dievčatá s umelými riasami a dvadsaťcentimetrovými podpätkami, psíky navlečené do minikimon a samozrejme všadeprítomní biznismeni, takzvaní sararímani.
Publikované: 19.9.2012
Pri cestovaní po Japonsku sa turista veľmi ľahko primotá do zvláštnych či komických situácií. Medzi tie najklasickejšie, ktoré si zažije každý, patrí samozrejme zablúdenie, čakanie na vlak na koľaji, ktorá je zrušená, alebo rozčarovanie nad verejnými toaletami.
Publikované: 26.9.2012
Aký je hlavný rozdiel medzi Japonskom a Českom? Prekvapivo jedna z najčastejších otázok, ktorú počúvam. Ako keby snáď na ňu existovala odpoveď. Ako ja s obľubou vravievam, v Japonsku je všetko iné. Aj vzduch je tam iný, než ten, na ktorý sme zvyknutí. A nie je to len odlišný vzduch, čo nám japonská príroda ponúka.
Publikované: 29.8.2012
Snáď každý turista, ktorý v Japonsku vlezie do obchodu so suvenírmi, sa musí veľmi snažiť, aby nevykúpil všetky predmety, ktoré takýto obchodík ponúka. Lákajú ho farebné vejáre, keramika, kimona, reprodukcie tradičných japonských drevorezov, tisíce predmetov s roztomilými vzorčekmi a samozrejme všadeprítomná Hello Kitty.
Oznamy a upozornenia pred cestovaním do zahraničia nájdete 
