Paraguaj, Asunción - pohodové hlavné mesto
Článok vám prináša:
Väčšina použiteľného územia je rozdelená medzi farmárov, ktorí tu chovajú kravy. Cesty sú totálne rozbité a ležia na nich len desiatky centimetrov červeného prachu, ktorý sa pod kolesami autobusov víri a úplne zakrýva výhľad z okna. Keďže cestujeme pravdepodobne prvým autobusom privezeným na tento kontinent, obrovské množstvo prachu je aj vo vnútri a tlmiče už dávno zabudli na svoju funkciu. Zato na nedostatok policajných kontrol sa tu isto nedá stažovať. Počas nich policajti neustále prehľadávajú autobus a batožinu kvôli pašovaniu drog z Bolívie.
Počas jednej z nich nás vyženú von aj s batožinou, ktorú položíme na betónovú plochu v rade za sebou. Potom vycvičený pes niekoľkokrát obehne všetky kufre a ruksaky. Keď nič nenájde, tak ešte samotní protidrogoví policajti prehrabú postupne všetky prevážané veci. Bolívijčanom a Paraguajcom o dosť dôkladnejšie.
Do Asunciónu dorazíme až za tmy. Prechádzame luxusnejšou perifériou mesta, kde všetky stavby blikajú a svietia, je tam množstvo kasín a nočných klubov a dá sa tu vidieť tiež mnoho nasvietených zahraničných billboardov. Musím povedať, že toto som tu veľmi nečakal, ale páči sa mi to. Ubytujeme sa neďaleko terminálu, ktorého okolie nevyzerá veľmi vábne, keďže navôkol je dosť krčiem a opilcov, čo po nás divne pokukujú. Možno neveria svojim očiam a myslia si, že to dnes prehnali s pitím. Ráno je táto štvrť pokojná a bezpečná aj podľa hoteliéra, ktorý v noci vravel, že medzi polnocou až piatou by sme sa tu nemali veľmi potulovať.
Asunción bol založený v roku 1537 a patrí k najstarším mestám v Južnej Amerike. Je hlavným mestom štátu Paraguaj a žije v ňom okolo pol milióna ľudí. S aglomeráciou, ktorá je tu veľmi veľká, dokonca až dva a pol milióna. Do historického centra sa dostaneme mestským autobusom. Najprv sa mrkneme na námestie Plaza de los Héroes. Na tomto námestí je najzaujímavejšou stavbou Panteón de los Héroes s ostatkami maršala Francisca Solana Lópeza. V rohu naproti v rámci tohoto veľkého námestia je neprehliadnuteľná žltá budova s paraguajskými vlajočkami, ktorá plní funkciu národnej banky.
Na brehu rieky Paraguaj dominantne stojí oranžovožltý palác – Palacio Lopéz, ktorý je sídlom vlády. Naproti cez ulicu je múzeum Manzana de la River, ktoré je komplexom deviatich luxusných domov. Múzeum je rozdelené do niekoľkých domov. Niekde sú obrazy, inde zaujímavé umelecké predmety, napríklad vyrobená hadia koža z bublinkovej fólie, inde je zas miestnosť venovaná hudbe. Asunción je totiž mesto harfistov, dokonca vytvorili svetový rekord v počte muzikantov hrajúcich jednu skladbu na tento nástroj. Bolo ich až 420. Medzi najznámejších paraguajských hráčov na tento nástroj patrili Felix Perez Cardozo a Digno Garcia.
Pozrieme sa aj k pohraničnej rieke (s Argentínou) a letmo navštívime prístav, kde je vojnový krížnik, ktorý sa zúčastnil bitky o Chaco. Cestou späť k centru si uvedomujeme, že niektoré pohľady na mesto vyzerajú dosť schátralo. Nachádza sa tu mnoho zanedbaných budov alebo aj rozostavaných výškových a iných stavieb, ktoré už asi dlhšie nedotknute stoja a hľadia na historické centrum a na budovu Casa de la Independencia. Práve v tejto budove vyhlásil v roku 1811 Paraguaj ako prvá krajina na tomto kontinente nezávislosť.
Potom okolo Plaza de Armas a mestskej katedrály dôjdeme až na námestie Uruguaya, kde stojí Múzeum železnice. Plaza Uruguaya je pokojnejšie námestie, kam si chodia miestni v čase siesty odpočinúť a vypiť si svoju šálku alebo skôr kanvicu chladného čaju, ktorému hovoria tereré. Keď sa nápoj podáva teplý, tak sa mu vraví „maté“, keď studený, tak „tereré“.
Asunción nepatrí k najkrajším ani najzaujímavejším mestám na svete, ale ani v Južnej Amerike. No i tak si svojou pohodovou atmosférou a pokojnými a usmievavými ľuďmi vytvára toto mesto harmonickú a energickú auru, ktorá turistu isto pohltí.
GPS: 25°17'39.1"S 57°34'52.3"W
Text a foto: Tomáš Novák
Preklad: O. Maňáková
Diskusia k článku (0) |