Paraguaj – miesta neďaleko hlavného mesta
Článok vám prináša:
Neďaleko Asunciónu je mesto Areguá, kam sa dá (od hlavného terminálu) dostať hromadnou dopravou v prepočte zhruba za 50 centov. Jazda z Asunciónu a cez jeho veľkú aglomeráciu trvá niečo vyše hodiny. Areguá je vyhlásené miesto pre nedeľný odpočinok. Taktiež je známe svojou keramikou, ktorá sa mne osobne zdala trochu gýčovitá. Na jednej z jeho ulíc je mnoho stánkov, v ktorých sa lesknú farebné a glazované pokladničky alebo figúrky zvierat. Nesmie tu chýbať ani betlehem s desiatkami postavičiek. K svetu vyzerajú akurát kvetináče, ktoré sú pomaľované pestrými farbami. Hlavné miesto nedeľného pikniku je lagúna Ypacaraí s plážou a detskými ihriskami.
Práve na brehu tohoto jazera trávia rodiny svoje odpoludnie po obede (väčšinou hovädzie steaky – asado) a vychutnávajú si pri tom svoju šálku tereré (ľadový nápoj z yerby – bylinkový čaj). V dedine na kopci stojí kostol (Catedral de Areguá), ktorý by tu akoby na všetko dohliadal. Harmonickú atmosféru tomuto miestu dodávajú ešte dláždené uličky s koloniálnymi domami a malé zámočky, ktoré stoja pozdĺž cesty.
Pokračujeme k ďalšiemu miestu, ktorým je Caacupé. Menšia provinčná obec, ktorá svoj klenot ukrýva v samotnom centre, ktoré zdobí prekrásna biela bazilika (Basilica Menor Nuestra Seňora de los Milagros de Caacupé) so šedou kopulou a veľkou farebnou vitrážou v čele chrámu. Interiér je na kresťanskú stavbu pomerne jednoduchý a vkusný, čo má svoje kúzlo. Vždy 8. decembra Caacupé najviac ožíva – na sviatok El Día de la Virgen dorazí do tohoto mestečka až tri sto tisíc pútnikov z celej krajiny.
My sa ešte presúvame do blízkej dedinky Piribebuy, ktorá je od Asunciónu vzdialená 75 km a krátko fungovala ako hlavné mesto Paraguaja. Bolo to počas paraguajskej vojny v rokoch 1865–1870. Na námestíčku je pekný malý kostolík (Santuario Nacional „Dulce nombre de Jesús“) s dreveným interiérom a kúsok od neho historické múzeum, kde pracuje starší pán, ktorý je do histórie tohto miesta skutočne zapálený.
Hneď vo dverách nás víta a vedie k vitrínam s historickými predmetmi. K tomu hneď začne rozprávať o paraguajsko-bolívijskej vojne o Gran Chaco a o brazílskej invázii na toto mesto v roku 1869.
Za dedinou sa odohrala dôležitá bitka, v ktorej miestne deti s učiteľom ubránili mesto. Z tohoto obdobia tu má niekoľko nábojníc, dýky, pištole, uniformy a mnoho ďalších vecí, na ktoré je veľmi hrdý. Všetko vyzerá tak, ak to asi našiel za dedinou, takže pohľady na zbrane sú naozaj autentické. Na pracovnom stole mu zas ležia staré drevené sošky z kostola, ktoré práve renovuje.
Pravdepodobne je to tým príjemným podnebím, ale ľudia tu sú veľmi milí a nápomocní, tak skúšame stopovať. Hneď nás vezme jeden pán (pôvodne z Uruguaja), s ktorým sa vezieme do Paraguarí. Od neho si vypočujeme ešte niečo o vojne o Gran Chaco. Keď mu poviem, že to bol zbytočný boj o územie ničoho, trochu sa rozohní, že za túto vojnu o územie s potencionálnym ropným náleziskom môžu Američania. Tí (presnejšie spoločnosť Standard Oil) tak podporovali Bolíviu a Paraguajcov zase Royal Dutch Shell. Takže to bola skôr vojna naftárov, kde si nakoniec Paraguajci prišli víťazstvom len k zväčšeniu územia.
Paraguarí je hlavným mestom departmentu Paraguarí a žije v ňom okolo 20 000 ľudí. Okrem pekného parku s katedrálou San Tomás Apóstol tu nie je nič moc k videniu. Mesto nie je turisticky veľmi zaujímavé, zástavba tak trošku chátra a je problém nájsť tu miesto na prespanie. Keď náš rozhovor o hoteli s miestnym predavačom začuje postarší dedko zbierajúci kartóny pri ceste, mávne na nás, nech ho nasledujeme. Zavedie nás k jednému domčeku bez označenia, kde sa máme opýtať. Nakoniec je objekt miestna tajná a lacná 24 (24 je označenie pre hodinové hotely), kde je sprcha priamo pri posteli. Rázna pani nám navýši cenu, pretože sa ubytovávame pred šiestou, kedy jej začínajú chodiť klienti. S tým však nesúhlasíme a ona nakoniec poľaví a kývne na nami stanovenú cenu. Skutočne tu mala do večera ešte dva páry, takže dobre vie, koľko jej sem chodí ľudí. Našťastie má štyri izby, tak jej to stačilo. V jednej však netečie teplá voda v sprche, v druhej nie je záchod, v tretej blbnú kohútiky, takže zákazník musí poletovať z jednej izby do druhej. Aspoň je tu navečer trochu zábavy.
GPS: 25°18'46.9"S 57°23'05.2"W (Areguá)
Text a foto: Tomáš Novák
Preklad: O. Maňáková
Diskusia k článku (0) |