Bolívia – Copacabana a Isla del Sol

Prvé miesto, ktoré navštevujeme, je Plaza 2 de Febrero, kde je skvostná biela katedrála s kopulami v maurskom slohu, ktorá skôr pripomína zámok. Interiér je tiež veľmi pôsobivý a aj na kostol prehnane bohatý a zdobený.

Ešte pred večerom sa ideme pozrieť na neďaleký kopec Cerro Calvario, ktorý je obľúbeným miestom nielen turistov, ale aj miestnych, pretože tade vedie „krížová cesta“. Z výšky 160 metrov nad najväčším vysokohorským jazerom (8 400 km²), ktoré svojimi vlnami obmýva breh vo výške 3 808 m n. m., sa dá dlho kochať. Túto nádhernú scenériu nám ale kazili všadeprítomné odpadky, ktoré tu po sebe zanechávajú pravdepodobne miestni. A tak sa ideme pozrieť na vedľajší kopec Santa Barbara, odkiaľ je tiež krásny výhľad, podstatne menej odpadkov a navyše sme tam sami. Na záver sa ešte prejdeme po nábreží promenády, kde už pre dnešok odpočívajú vodné bicykle, aquazorbingové gule a iné plavidlá. A radšej si kupujeme lístok na loď, pretože ďalší deň máme namierené na ostrov.

Skoro ráno mierime k mólu, odkiaľ vyplávame k ostrovu Isla del Sol. Je dosť zima, tak si sadáme radšej do kajuty. Dvojhodinová plavba k severnému miestu Challapampa ubieha pri sledovaní okolia vcelku rýchlo, no hore na lodi by sme asi primrzli. Zo severného bodu máme v pláne vyraziť skrz celý ostrov až k južnému prístavu a tam prípadne prespať v hoteli. Na ostrove, ktorý má rozlohu 70 km², sa nachádza niekoľko pamiatok Inkov (hlavné sú asi rozvaliny Chincana), ale tých sme už z Peru presýtení. Aj preto za pokojným zálivom a peknou piesočnou plážou za mestom obchádzame jeden check point s odôvodnením, že si len ideme prejsť ostrov. Ideme cez severný výbežok ostrova rovno na hrebeň a po vlnitej krajine v nadmorskej výške štyri tisíc metrov smerujeme do centrálnej časti.

Cestou sa kocháme pohľadmi na veľké množstvo tmavo modrých zátok, zaujímavých výbežkov a malých ostrovčekov, ktoré sú rozosiate po jazere. Niekedy je to len plochá naklonená skala – ako trebárs Isla Jochihuata – vyčnievajúca nad hladinu a vytvárajúca nádhernú scenériu do vnútra jazera Titicaca. Uprostred ostrova sa na prašnej ceste nachádza ďalšia kontrola. Tá nám oznámi, že za použitie cesty, po ktorej si dovoľujeme ísť, musíme zaplatiť. No, za použitie chodníku som ešte neplatil, tak si predávanie bankoviek náramne užívam. Po ďalších asi štyroch kilometroch, hore pred južným prístavom v dedine Yumani, stojí ďalší muž pýtajúci ďalšie peniaze. Tentokrát 5 BOB za to, že vchádzame do mesta. Tak si tu miestni obyvatelia privyrábajú a ja vyzerám ako večerníček rozhadzujúci namiesto papierov bankovky.

Trek skrz ostrov je dlhý približne dvanásť kilometrov a časovo nám to zabralo okolo štyroch hodín. Ostrov je však vo výške 4 000 m n. m., takže niekomu môže dať takáto prechádzka riadne zabrať. Dole dedinou schádzame po schodisku Inkov (Escalera del Inca), ktoré vedie až k prístavu, a cestou ešte minieme záhradu Fuente del Inca. Síce sme mali v pláne prespať na ostrove, ale tunajšie ceny a neustále poplatky nás odradili, radšej ideme späť do Copacabany. Aj keď cena z Copacabany na južnú časť ostrova stojí 20 BOB, spiatočná cena je už odrazu 25 BOB. Miestni predajcovia lístkov sa nám vyložene smejú a v očiach sa im dá čítať veľký nápis: „VŠAK NEPLAŤ, JSME ZVEDAVÍ, AKO SA ODTIAĽTO DOSTANEŠ“. Cesta z ostrova je snáď ešte rýchlejšia. Ľudia na palube sú unavení a my tiež. Ostrov je bez lesného porastu a celý deň sa ide na priamom slnku. Vďaka nadmorskej výške ostrova sú slnečné lúče ešte viac na pokožke a hlave citeľné.

Aj napriek neustálym poplatkom a spálenej koži na ušiach bola návšteva ostrova Isla del Sol pekným zážitkom. Rovnako tak aj pobyt v meste Copacabana, ktoré parádne plní svoju úlohu a navodzuje príjemnú atmosféru pred návštevou ostrova Slnka (Isla del Sol). Posledné pohľady na jazero si potom ešte vychutnávame cestou do La Pazu, pretože hlavný ťah k metropole vedie práve okolo neho a raz sa dokonca na loďi prechádza.

GPS: 16°10'05.9"S 69°05'18.0"W (Copacabana) 

Text a foto: Tomáš Novák

Preklad: O. Maňáková