Paraguaj: Encarnacion - perla juhu
Článok vám prináša:
Mesto založili začiatkom 17. storočia jezuiti. V tejto časti Paraguaja leží mnoho jezuitských misií s dochovanými ruinami, ktoré máme neskôr v pláne tiež preskúmať. Teraz si ale vyčleňujeme dva dni na spoznávanie Encarnacionu.
Do Encarnacionu sa dostaneme z mesta Coronel Bogado, ktoré nie je príliš zaujímavé, stopom s jedným Brazílčanom. Známe je predovšetkým vďaka pečivu chipa, ktoré sa pripravuje z maniokovej múky, vajec a syra. Väčšinou pripomína malý rohlík, ale tvary môžu byť rôzne. V meste Encarnacion sa ubytujeme pri termináli, pretože v Paraguaji to funguje tak, že lacnejšie hotely sa nachádzajú okolo autobusovej stanice.
Za terminálom sa nachádza aj rodný dom paraguajského diktátora Alfreda Stroessnera, ktorý dnes slúži ako súkromná univerzita. V tejto časti sa nachádza aj vilová zástavba, kade sa oplatí poprechádzať a pokochať sa miestnou noblesnou architektúrou, za ktorú sa bohatší Paraguajci nehanbia. Jednu ulicu od autobusovej stanice smerom do centra je malé námestie s mestským úradom Plaza Francisco Solano López a katedrála Nuestra Seňora de la Encarnacion.
Mesto Encarnacion je na prvý pohľad usporiadané a čisté. Ľudia sú stále usmievaví a viac multikultúrni než v mestách, ktorými sme už v Paraguaji prechádzali. Niet divu, okrem španielskych potomkov a indiánov kmeňa guaraní (pôvodní obyvatelia, ale tiež označenie miestnej meny a jazyka, ktorý je druhým úradným jazykom v Paraguaji) tu žije mnoho prisťahovalcov ako Brazílčania, Nemci, Ukrajinci, Poliaci, Japonci alebo Číňania. A jeden pán, ktorého sme stopli, vravel, že aj zopár Čechov.
Hlavné námestie v Encarnacione, Plaza de Armas, je priestranné a rozdelené do niekoľkých častí. V spodnej časti je vybudovaná japonská záhrada, kde sú japonské lampy, kamenný most, zakrpatené dreviny a jazierko. V centrálnej časti je veľký pomník a niekoľko stožiarov s paraguajskými vlajkami. V hornej časti je detské ihrisko s preliezačkami a za ním kostol so zelenou fasádou – San George. Námestie je zarastené zeleňou, predovšetkým palmami a stromami lapacho (kvitnú ružovými kvetmi), ktoré sú v Paraguaji veľmi časté. Niet sa čomu čudovať, keďže je to ich národný strom. Od tohoto námestia sa dá ísť priamo k rieke Paraná – k hlavnej „baviacej sa“ ulici Costanera.
Počas prechádzania ulice Costanera sa mihneme okolo starej železničnej stanice, ktorá slúži skôr ako dekorácia, a mierime rovno na pláž. Je tu nová promenáda a mesto si na nej dalo skutočne záležať, čo sa ani nedivím, pretože Paraguajci trávia všetok svoj volný čas vonku. A to buď s priateľmi, alebo s rodinou, ale hlavne pri hrnčeku tereré.
Pláž je dlhá asi kilometer a je tu mnoho detských ihrísk, stánky s občerstvením, reštaurácie a bary a tiež staré silo, ktoré zdobí začiatok pláže. V letných mesiacoch praská pláž vo švíkoch, ale my tu teraz máme pokoj. Nikto sa ani nekúpe, ľudia len posedávajú pri západe slnka a rozprávajú sa. Prispôsobujeme sa ich radovánkám a sadáme si na piesok. Zaujímavé je, že v náprotivom meste Posadas (Argentína) je o hodinu viac. Takže na encarnacionskej pláži zapadá slnko o pol šiestej, kým na pláži v Posadas o pol siedmej.
Encarnacion je preslávený svojim karnevalom, ktorý prebieha každý víkend od konca januára a vo februári a je menšou obdobou toho v Rio de Janeiro. Miesto, kde sa koná sprievod (Sambodromo Carneval), je práve na ulici Costanera a Gaspar Rodriguez de Francia. Tu je tiež najväčšia koncentrácia reštaurácií a barov, kde sa miestni takmer denne schádzajú. My navštevujeme Encarnacion pol roka po karnevale, takže si tento zaujímavý sviatok s miestnymi bohužiaľ nemôžeme užiť. Ale aspoň sa môžeme pri potulkách týmto údajne najkrajším mestom Paraguaja kochať miestnou architektúrou a západom slnka na rieke Paraná a počúvať súznenie prírody a mesta.
GPS: 27°16'35.6"S 55°55'50.8"W
Text a foto: Tomáš Novák
Preklad: O. Maňáková
Diskusia k článku (0) |