Nórsko, Severské metropoly V – Oslo – prehliadka mesta

Moderná budova vznikla v rokoch 1933–1950 podľa návrhu architektov Arnsteina Arneberga a Magnusa Poulssona. Radnica je známa po celom svete, lebo v hlavnej sále Radhushallen sa každoročne 10. decembra udeľuje Nobelová cena mieru. Sálu zdobí olejomaľba Henrika Sørensena – „Práca, umenie a oslava“, ktorá je najväčšia v Európe (zaberá celú jednu stenu). Nie je však jedinou výzdobou, ďalšie maľby zaistili poprední nórski umelci.

Ešte treba spomenúť sochu sv. Hallvarda – patróna Osla, ktorú nájdete nad vchodom do radnice. Podľa povesti sa snažil zachrániť ženu pred lupičmi, tí ho ale zabili a zvrhli do fjordu s mlynským kolesom priviazaným na krku. Ako zázrakom sa z vody vynoril a bol vyhlásený za mučeníka.

Rådhuset sme preskúmali naozaj dôkladne, takže teraz rýchlo do mesta. Prechádzame okolo mestského divadla a konečne vstupujeme na hlavnú triedu – Karl Johanns gate. Vlastne najdôležitejšie pamiatky mesta nájdete pozdĺž tejto ulice.

Prehliadku zahájime pri kráľovskom paláci – Slottet, ktorý je až do súčasnosti oficiálnou rezidenciou nórskej kráľovskej rodiny. Vznikol v prvej polovici 19. storočia ako sídlo švédsko-nórskeho kráľa Karla XIV. a je postavený v klasicistickom štýle. Okolie tvorí veľký park so sochami, priestoru pod palácom dominuje socha Karla Johana. Ešte treba upozorniť na malý žltý domček na konci parku – jedná sa o Nobelov ústav. Alfred Nobel vo svojej závete stanovil, že mierové ceny financované z jeho nadácie sa môžu udeľovať iba v Osle.

Ale späť na bulvár, mierime k budove parlamentu – Stortinget. Nehľadajte v tom názve nič zvláštneho, je to len preklad slova parlament do nórčiny. Pôvodná stavba z roku 1866 musela byť rozšírená, keďže úradníkov pribudlo. Parlament má v súčasnosti ďalšie dve krídla a prináležia k nemu aj ďalšie budovy v jeho okolí. Naproti nemu nájdete jeden z najznámejších hotelov v meste – hotel GRAND.

Teraz sa presunieme k mestskému trhovisku, naproti nemu nájdeme cieľ našej ďalšej zastávky – v minulosti kostol nášho Spasiteľa, teraz Oslo Domkirke. Katedrála pochádza zo 17. storočia a rozsiahla rekonštrukcia prebehla k 900. výročiu založenia mesta (roku 1950).

Tým vlastne pomaly prehliadka mesta končí, tí najvernejší pokračujú ešte k budove opery, ktorá je na nábreží za stanicou. Nová budova opery – nazývaná aj Grand Opera – pochádza z roku 2008. Bola vybudovaná v minimalistickom štýle z betónu, oceli a skla. Zámerom architektov bolo postaviť objekt v tvare ľadovej kryhy, ktorá sa potápa do fjordu. Architektonické riešenie stavby získalo niekoľko ocenení na medzinárodnom poli.

Teraz nás už čaká iba prehliadka mestského parku Frognerparken. Tento názov vám asi veľmi veľa neprezradí, viac je zaužívané označenie Vigeland, pretože park zdobí až 212 sôch z oceli, žuly a bronzu od obľúbeného nórskeho sochára Gustava Vigelanda. Témou je rodina, respektíve rodičia a deti pri hre. No prijatie tejto výzdoby parku nebolo jednoznačné, pretože postavy sú nahé a tento fakt sa nie všetkým obyvateľom zdal vhodný. Asi najznámejšou sochou je Monolit – 17 m vysoký stĺp, tvorený 121 ľudskými figúrami. Jeho výroba trvala 14 rokov a podieľali sa na ňom traja kamenári.

Budúcu sobotu budeme pokračovať v našej ceste smerom na mestečko Dombås a konečne do krásnej nórskej krajiny...

GPS: (parlament) 59°54'46.6"N 10°44'23.1"E

Text a foto: Magdaléna Radostová

Preklad: O. Maňáková