Nórsko: Severské metropoly VII – horský hrebeň Bessegen

Na parkovisko v Gjendesheime prichádzame okolo 10. hodiny. Klasická trasa vedie z Gjendesheimu do Memurubu a odtiaľ sa môžete vrátiť loďou. Je stredne náročná a potrebujete zhruba 6–7 hodín. Odmenou vám bude výhľad na dve jazerá súčasne – väčšie Gjende a menšie (avšak vyššie položené) Bessvatnet. Nejde len o výhľad na dve jazerá, ale úžasná je aj odlišná farba každého z nich. Gjende má jemne zelenkastú farbu, kým jazero Bessvatnet je temne modré. Zelenú farbu má na svedomí hlina, ktorá je do jazera zanášaná spolu s vodou topiaceho sa ľadovca. Celá trasa je dlhá 13 km a celkové prevýšenie dosahuje 759 metrov.

Ešte treba podotknúť, že naša skupina nepredpokladá prechod celej trasy, nemáme totiž toľko času. Do Memurubu síce nedôjdeme, ale aj tak je pred nami krásny trek.

Konečne stúpame hore. Kvalita povrchu je premenlivá, chvíľu kamenné schodisko, chvíľu drobné kamienky, štrk, občas niečo blatisté, v horných častiach čakajú dve snehové polia a dva exponované úseky. Ten prvý je vlastne náročnejší než druhý. Treba prekonať časť s hladkými balvanmi, ktoré sa kĺžu aj za sucha, takže sa takmer nie je kde chytiť. Celá cesta je dobre označená, sprevádzajú nás červené písmená T, ktorá jasne vymedzujú trasu.

Krok za krokom sa šplháme hore, pred nami je jeden vrchol, za ním druhý, tretí... a tak stále dokola. Už si myslíte, že máte vyhrané, že ste hore a stále to nie je pravda. Máme ale obrovské šťastie, je nádherný slnečný deň, takže výhľady do okolia sú skvostné, človek nevie, kam sa skôr pozerať. Najstrmejšia časť je na začiatku celej túry, neskôr sa striedajú „rovinky“ s miernejším stúpaním.

Takmer pod vrcholom nás čaká milé prekvapenie. V mieste, kde fúka silnejší vietor a v okolí sa nachádzajú snehové polia, sa pasú soby. Sú krotké, môžeme prísť takmer až k nim a urobiť si zaujímavé fotky. Soby majú na krku vysielačky a vďaka nim ich po sezóne sťahujú späť do údolia.

Na vrchole sa posadím a chvíľu relaxujem, čas je ale neúprosný a vraciame sa späť. Každý, kto sa pohybuje v horách, vie, že zostup je vlastne horší než výstup. Asi v polovici kopca už necítim nič iné než silnú bolesť palcov na nohách. Po troch hodinách som konečne dole! Stálo to za to! 

Náš pobyt v kempe Faksfall sa pomaly končí. Tunajšie chatky sú malé, ale útulné, sprcha a toalety sú v samostatnom priestore. Celkom vtipné je, že umývadlá majú dva kohútiky, z jedného tečie ľadová voda, z druhého horúca – je to dosť zložité namiešať si vodu optimálnej teploty. Kemp je vhodný aj pre rodičov s deťmi, sú tu hojdačky a ďalšie lákadla pre malých návštevníkov.

Našou budúcou zastávkou bude Lillehammer, dejisko zimnej olympiády v roku 1994.

GPS: 61°30'02.3"N 8°42'51.0"E

Text a foto: Magdaléna Radostová

Preklad: O. Maňáková