www.infoglobe.sk » Ukrajina, Kyjev – Starobylá metropola – VIDEO
Ukrajina, Kyjev – Starobylá metropola – VIDEO
Publikované: 26.11.2019
Na rieke Dneper už od 5. storočia nášho letopočtu stojí hrdé mesto Kyjev. Dodnes sa v ňom zachovalo nespočetne veľa pamiatok, ktoré sa miesia s architektúrou minulého režimu a najmodernejšími budovami. Poďme sa spoločne vypraviť do tohto zaujímavého mesta.
Ešte než sa vydáte k najdôležitejším pamiatkam, odporúčam vám chvíľu sa len tak poprechádzať, pozorovať život okolo a po ceste ochutnať zopár miestnych špecialít. Možno si všimnete, ako veľmi je hlavné mesto Ukrajiny zelené. Hlavne rieku lemuje niekoľko rozľahlých parkov, do ktorých si miestni radi chodia odpočinúť.
V nedávnej histórii ste určite počuli o kyjevskom námestí Nezávislosti, média o ňom často hovoria ako o Majdane podľa ukrajinského názvu Maidan Nezalezhnosti. Práve tu ležalo centrum protestov v priebehu ukrajinskej revolúcie v rokoch 2013 a 2014.
Pri monumentálnom pomníku nezávislosti si môžete prehliadnuť fotografie z protestov a vďaka sprievodným textom sa trochu zorientovať v neprehľadnej situácii posledných rokov.
Pokračujte k pravoslávnemu kláštoru a kostolu sv. Michaela so zlatou strechou na návrší nad námestím. Určite sa zastavte aj u monumentálnej budovy Ministerstva zahraničia, ktorá susedí s kláštorom.
Len kúsok ďalej si potom prehliadnite katedrálu sv. Sofie, zapísanú na zozname svetového dedičstva UNESCO. Na rovnakom zozname nájdete aj jaskynný kláštorný komplex Kyjevsko-pečerská lavra. V roku 1051 ho založili pustovníci Feodosij a Antonij Pečerský a mnísi tu pred stavbou chrámov žili v jaskynnom labyrinte.
Medzi ďalšie významné pamiatky patrí napríklad Zlatá brána z 11. storočia, katedrála sv. Vladimíra, chrám sv. Ondreja alebo majestátna socha Matka Vlasť.
Kyjev okrem pamiatok ponúka aj bohatý nočný život a rušné moderné štvrte. Mnoho ľudí odtiaľ vyráža aj na výlet do nechválne presláveného Černobyľu a „mesta duchov” známeho ako Pripiať.
Návštevu Kyjeva môžem vrelo odporučiť a dúfam, že sa do neho ešte vrátim. Necelé 2 dni na prehliadku všetkého zaujímavého totiž ani zďaleka nestačili.
Kniha Valerija Puzika zaznamenáva príbeh otca a syna v čase vojny na Ukrajine. Otca, ktorý by mohol svojmu synovi ukázať svet a zostávať po jeho boku, avšak miesto toho sa rozhodol vstúpiť do armády, aby bránil svoju krajinu proti ruským okupantom. Napriek vyčerpávajúcim dňom, ktoré zažíva počas bojov na fronte, nikdy nezabúda, že je aj otcom.
Vedel si niekto predstaviť, že v dvadsiatom prvom storočí môže byť mesto nezávislej európskej krajiny vymazané z povrchu zeme, zatiaľ čo jeho obyvatelia budú postavení na pokraj humanitárnej katastrofy?
V nasledujúcich riadkoch vám prinášame pozvánku na prednášku S geológom do Čiernej Hory cez Bosnu a Hercegovinu, ako aj tipy na geologicko-cestovateľské potulky po severovýchode Talianska, za farebnými kameňmi Kyjeva či za nerastným bohatstvom Donbasu.
Kyjevská oblasť bolo jedno z prvých zasiahnutých území, kde pocítili miestni obyvatelia ruskú vojenskú agresiu. Jej ničivé dôsledky si nateraz môžete pozrieť virtuálne, a to prostredníctvom online múzea.
V týchto dňoch sme svedkom ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu čoho dôsledkom sú nielen straty na životoch, ale aj obmedzenie prístupu k základným životným potrebám obyvateľstva. Preto sa mimovládne organizácie i dobrovoľníci spojili a vytvorili viaceré finančné i materiálne zbierky určené na zmiernenie následkov vojnového konfliktu.
Rádioaktívny mrak, ktorý vystrašil Európu. Aj takto ľudia spomínajú na udalosti pred viac ako troma dekádami, kedy sa z čulého a moderného ukrajinského mesta stal strašiak celého sveta. Vydajte sa v pondelok 29. marca v dobrodružnej online prednáške s cestovateľom Rostislavom Nétékom, na cestu do Černobyľu bez toho, aby ste museli opustiť pohodlie domova.
Skutočný príbeh, ktorý by ani autori sci-fi lepšie nevymysleli! Cestovateľské kino sa vyberie na miesto, ktoré z noci na ráno zmenilo dejiny sveta. Návštevníci budú mať možnosť vydať sa medzi rozpadávajúce sa pomníky jednej z najväčších jadrových katastrof a spoznať príbehy tichých hrdinov aj tých, ktorí sa postavili neviditeľnému nepriateľovi svojou húževnatosťou.
“Nech sa atóm stane naším pomocníkom a nie protivníkom.” Takto znie slogan, ktorý pred viac ako 30 rokmi symbolizoval vrchol sovietskeho progresu. Dnes je jedným zo symbolov najznámejšieho mesta duchov na svete.
Minulý týždeň sme sa pozreli na pamiatky a historické centrum mesta. Do Ľvova sa ale jazdí aj za kultúrou, jedlom a rušným nočným životom. Poďme aspoň čast z toho „ochutnať“.
Neďaleko hraníc Poľska a Ukrajiny leží jedno z najnavštevovanejších miest krajiny, mesto Ľvov. Nájdete v ňom zachovalé historické centrum pod ochranou UNESCO aj množstvo kultúrneho vyžitia. Poďme sa teraz spoločne vypraviť do Ľvova.
Milovníci prvorepublikovej architektúry by určite nemali obísť ukrajinský Užhorod. Nájdu tu práce mnohých významných československých architektov, často ešte v pôvodnej podobe. Práve akési národné umenie malo byť tmeliacim prvkom rôznych národov novo vzniknutého Československa.
Černobyľ. Nie práve typická turistická destinácia zažila uplynulých pár mesiacov hádam najväčšiu návštevnosť od uplynutia havárie. Nie je za to nik iný zodpovedný ako čas, pretože 26. apríla 2011 uplynulo 25 rokov od katastrofy, ktorá obrala o život nespočítateľné množstvo ľudí.
V oblasti Sinevirskej Poljany leží jedno z najmalebnejších miest na Zakarpatskej Ukrajine, Sinevirské jazero. Svedčia o tom aj ďalšie mená, ktoré ľudia jazeru dávajú – Perla Zakarpatska či Morské oko. Už podľa týchto názvov sa dá usudzovať, že sa jedná o výnimočné miesto, ku ktorému sa navyše viaže smutná legenda. Celá táto oblasť spadá pod Sinevirský národný park.
Vietor mierne pofukuje, tráva okolo sa vlní do jeho rytmu a okrem spevu vtákov tu nie je ani živej duše. Len vy a divoká príroda. Nádherná, trochu tajomná, čakajúca na objavenie. Masívne kopce vyzývajú k prechodom ich hrebeňov a po dlhom dni aj k spánku pod šírym nebom. Táto nespútaná príroda vás čaká na Zakarpatskej Ukrajine.
Za prvej republiky nekončili hranice nášho územia východným Slovenskom. K Československu vtedy patrila aj oblasť Zakarpatskej Ukrajiny. Nám je územie známe skôr ako Podkarpatská Rus, ale súčasný oficiálny názov je Zakarpatská oblasť. Nech už tento kút Ukrajiny nazývame akokoľvek, jedno je isté – milovníci prírody budú unesení.
Čo sa vám vybaví, keď sa povie Zakarpatská Ukrajina? Myslím si, že odpoveď väčšiny z vás znie: Koločava. Malinká dedina, ktorú poznáme z knihy Nikola Šuhaj Lúpežník, leží v Sinevirskom národnom parku. A dohovoríte sa tu aj česky. Československá história sem totiž láka stále viac Čechov.
Nádherný klenot cisárskeho dedičstva, zámok Schloss Hof otvára svoju veľkolepú hlavnú sezónu 9. marca 2024. Jedinečný komplex budov s luxusne zariadenými zámockými komnatami, barokovými záhradami a rozsiahlym statkom na ploche takmer 70 hektárov, tvorí umelecký celok a pozýva na nezabudnuteľnú cestu časom.
Klub slovenských turistov, Fakulta informatiky РEVŠ a OZ Karpaty Vás pozývajú na 38. ročník medzinárodného stretnutia expedičných turistov a netradičných cestovateľov EXPEDÍCIE 2024.
Pozývame vás na 3 dni plné inšpirácie so 48 cestovateľskými prezentáciami a diskusiami, ktoré sa uskutočnia od 1. do 3. marca 2024 v bratislavskom Dome kultúry Ružinov.