Ukrajina: Černobyľ a jeho zvláštna atmosféra po 25 rokoch
Všetko sa to udialo skoro ráno 26. 4. 1986 v štvrtom reaktore černobyľskej jadrovej elektrárne a na vine bol ľudský faktor. V elektrárni došlo k oneskoreniu testu, ktorý mal preveriť zotrvačný dobeh turbogenerátora v reaktore. Časový sklz sa predĺžil na výmenu pracovných zmien – poobednej s nočnou, v ktorej bolo omnoho menej skúsených operátorov, a navyše došlo k nedostatočnej výmene informácií o stave reaktora. A tak sa začala najväčšia jadrová katastrofa v dejinách ľudstva.
Dnešný Černobyľ je v uzavretej zóne, ktorú strážia kompetentné orgány – armáda a polícia. Bez potrebného povolenia vstup neumožnia. Počas nášho pobytu nás sprevádzal príslušný sprievodca, bez ktorého nie je možné sa pohybovať v areáli. Je to preto, aby ste náhodou nezablúdili na miesto, na ktoré nemáte. Jedná sa v prvom rade o vašu bezpečnosť, pretože veľa budov je už natoľko schátraných, že nie je bezpečné sa v nich pohybovať, a druhá vec je, že radiácia tam stále na niektorých miestach silno pretrváva. Okrem niekoľkých takýchto výnimiek, sme sa mohli slobodne túlať po areáli, kam nás len oči zaviedli.
Mnohých ľudí od návštevy tohto miesta odrádza najmä rádioaktivita, ktorá tam stále ešte pretrváva. Ak sa tam dostanete, budete vystavení najmä beta radiácii, ktorá sa po čase z tela človeka vylúči. Na zrýchlenie tohto procesu pomáha aj pitie červeného vína. Nám za dva dni v zóne odporučili vypiť dva litre. Horšie to je v prípade gama radiácie, ktorá ostáva uložená v tele človeka navždy. Tá sa vyskytuje iba v prísne zakázaných oblastiach, kam vstup povolený nie je.
V blízkosti elektrárne sa buduje nový sarkofág, ktorý sponzoruje viacero krajín. Jeho odhadovaná životnosť by mala byť vyše 100 rokov a funkčný by mal byť od roku 2015. A zatiaľ čo ľudia poctivo pracujú na novom sarkofágu, ten starý je priebežne opravovaný, aby predĺžili jeho životnosť, nakoľko sa už pomaly rozpadáva.
Po čase sa do Černobyľu vrátilo zopár jeho pôvodných obyvateľov. Išlo najmä o starších ľudí, ktorí nemali alebo nechceli nikam inde ísť. Postupne vymierajú a zostalo ich tam už len zopár. Momentálny vekový priemer je 75 rokov. Bývajú vo svojich pôvodných domcoch, ktoré akoby zamrzli v čase. Okolie postupne čoraz viac zarastá, nakoľko sa o vegetáciu nikto nestará.
Ľudia dostávajú poštu s dôchodkom, v Černobyle majú svojho poštára. Tak isto aj k lekárovi sa dá dostať a rovnako ani s liekmi problém nie je. Len si ich kupujú do zásoby. Celkovo sa na život nesťažujú, iba spomínajú na staré časy, keď mestečko ešte „žilo“. Návšteva v dome jednej z obyvateliek v nás zanechala smutný dojem. Vrátila sa naspäť medzi prvými po havárii. Mala šťastie, nikdy nemala žiadne zdravotné problémy spôsobené radiáciou. Len teraz na starobu ju trochu pobolievajú kĺby.
Napriek všetkému Černobyľ má svoju zvláštnu atmosféru, ktorá nenechá nikoho chladným. Ako sa človek prechádza uličkami tohto kedysi živého mestečka, nemôže sa ubrániť myšlienkam na tragédiu, ktorá sa tu stala. V pozadí ju totiž neustále pripomína silueta elektrárne.
Text a foto: Mária Koczová
Diskusia k článku (0) |
Vložiť nový príspevok