Ukrajina, Užhorod – raj prvorepublikovej architektúry
Podkarpatská Rus sa za prvej republiky stala súčasťou Československa a Užhorod bol politickým i kultúrnym centrom krajiny, ktorej ekonomickú, hospodársku, technickú aj kultúrnu zaostalosť musela vtedajšia československá vláda prekonať. Tunajší životný štandard bol úplne inde. Aby sa rôzne úrovne zjednotili, putovali na Podkarpatskú Rus bohaté investície, stavalo sa, budovalo, vzdelávalo, išlo sem mnoho Čechov, aby „pozdvihli“ krajinu. Investovalo sa do ciest, železníc aj letectva, bola vybudovaná sieť nemocníc aj škôl a vďaka tomu sa výrazne znížila negramotnosť a zlepšili sa zdravotné a hygienické podmienky obyvateľstva. V Užhorode boli vybudované sídla štátnych inštitúcií a zároveň bolo nutné postaviť odpovedajúce bývanie všetkým úradníkom, ktorí sem prišli. Preto sa vybudovala na jednom brehu rieky Už štvrť Malé Galago, ktorá dosť pripomína pražské Dejvice.
Na týchto úlohách pracovali českí architekti, ktorí mali svojim umením šíriť myšlienku československého štátu. Pokiaľ teda milujete českú prvorepublikovú architektúru, budete milovať aj Užhorod. Navyše tu nájdete mnoho pôvodných detailov, ktoré už u nás dávno odvial čas. Z dochovaných prameňov je zrejmé, že novú výstavbu aj urbanistické úpravy Užhorodu po roku 1918 neprojektovali miestni, ale českí architekti. Tým najvýznamnejším je bezpochyby Josef Gočár, ktorý už v tej mal svoje kubistické obdobie za sebou, takže čakajte triezvejšie línie. Pre Užhorod projektoval obchodný dom Baťa a hlavne budovu pošty. V tejto stavbe silne zdôraznil nárožnú fasádu.
Návrh novej úradníckej štvrte Malé Galago mal na svedomí architekt Adolf Liebscher mladší, syn maliara Adolfa Liebschera. Pre verejné budovy Galaga Liebscher hojne vyžíval klasicistickú modernu a v niektorých prípadoch aj rondokubizmus (aj keď jeho dosť redukovanú podobu). Práve rondokubizmus mal všetkými svojimi oblúčkami, polkruhmi či terčmi na fasádach vo svojej dobe reprezentovať nový štátny (národný) sloh. Liebscher využil aj reguláciu pravého brehu rieky Už a nechal tam vysádzať lipovú aleju, údajne najdlhšiu v Európe.
Pokiaľ sa dáte do reči s niekým zo staršej generácie, zistíte, že na československé obdobie a na Masaryka sa tu spomína vo veľmi dobrom. Odkaz prvej republiky sa tu snaží pripomínať krajanský spolok Klub T. G. Masaryka, ktorý sa zaslúžil o navrátenie niektorých názvov (Masarykova škola) alebo o odhalenie Masarykovej busty. Pokiaľ chcete nasať ešte trochu dávnych československých časov, určite sa zastavte aj v kaviarni-múzeu na ulici Ivana Olbrachta.
GPS: 48°38'12.7"N 22°16'22.4"E (letisko)
Text a foto: Kateřina Holečková
Preklad: O. Maňáková
Diskusia k článku (0) |