Maroko: Kúzlo orientu II – uličky vo Feze

V Meknese sa zastavíme na výborný obed . Naša reštaurácia je v rozprávkovo krásnom arabskom dome. Človek sa tu cíti ako v múzeu. Cédrové vyrezávané stropy, štukatúra, terasky, nádvoria, modro maľované kachličky, ako by ste sa ocitli v rozprávke. A po obede prechádzame mestom okolo brány popísanej kaligrafickým písmom, kde stojí: „Som šťastná brána, pretože tu môžem privítať príslušníkov mnohých národov, ľudí z rôznych krajín.“ Veď práve tu odjakživa bývali pospolu Židia, Arabi, Berberi a ďalšie menšiny v mieri a pohode. Brána je ďalším svedectvom špičkového umenia maurských architektov.

Teraz nám zostáva ešte posledných 60 km. Prichádzame po bulvári Hasana II. na vyhliadku na staré mesto Fez. Je tu vyše 200 mešít, 25 synagóg a 15 kostolov. Veľmi tolerantné mesto. Dnes je mesto rozdelené na štyri časti. Ideme teda k tej najstaršej časti, ktorá vyzerá ako obrovské mravenisko. Tradičné miestne domy sa nazývajú rijády, je ich tu 8 000. Táto štvrť je od r. 1978 zapísaná do zoznamu UNESCO. Uprostred vyniká zelená strecha najstaršej univerzity na svete, založenej v roku 802 moslimskou ženou Fatimou. Táto štvrť vždy priťahovala básnikov, hudobníkov a intelektuálov. Na najstaršej univerzite študoval dokonca aj Maimonides, ktorý sa stal neskôr lekárom a filozofom na dvore sultána Saladina v Egypte. Usadili sa tu aj maurskí remeselníci utekajúci pred kresťanskou reconquistou z Andalúzie.

Mesto bolo pre život moslimskej spoločnosti všetkým. Denne sa tu ľudia stretávali na piatich dôležitých miestach. V hammame, u pekára, pri studni, v mešite a v madrase. Uličky boli veľmi úzke a domy veľmi blízko pri sebe, a tak tu býval aj v tých najväčších teplách príjemný tieň. Súčasný kráľ sa snaží vystavať pre svojich poddaných nové obydlia so všetkým štandardom moderného života, ale tým sa stráca tá pôvodná myšlienka súžitia moslimov. V minulosti susedia vedeli, kto má dosť a kto má naopak nedostatok. Stretávali sa predsa pri kúpeli v hammame, pri naberaní vody zo studne, u pekára počas nákupu chleba na každý deň a tiež každý piatok v mešite a pri štúdiách v madrase. Teraz, keď sa ľudia presťahujú do „civilizovaných“ obydlí, bude ich život rovnako izolovaný ako v Európe.

Vo Feze je vyše 9 000 uličiek a tovar aj dnes dopravujú osle. Sú tu uličky, kde sa predáva zlato, uličky s hrncami, ďalšie s hodvábom z aloe, s kovovými výrobkami, s kadidlom – to keď sa blížime k hrobke zakladateľa mesta Idrisa II. Jeho otec Idris I. prišiel ako prvý Arab na územie Maroka a so sebou priniesol Islam. Bol totiž pokrvným príbuzným proroka Mohameda. A keďže miestni obyvatelia boli Berberi, tak si ich veľmi naklonil, keď sa oženil s berberskou ženou. Jeho kráľovstvo veľmi rozkvitalo a to poburovalo jeho súčasníka v Bagdade – mocného Al Rašída. To je presne ten krutý kráľ z Rozprávok tisíc a jednej noci, ktorý zabíjal každú ženu, s ktorou mal pomer. Z toho blúdenia v uličkách sa mi až hlava motá. Trhy sa vždy zámerne stavali v krivolakých uličkách, aby bol zákazník zmätený a zablúdil, čím vlastne strávil na tomto mieste omnoho viac času a teda aj viac utratil.

Návšteva mesta by nebola kompletná bez prehliadky jednej zo 400 koželužní, kde sa stále spracováva koža tradičnou metódou. Postup uvidíme úplne od začiatku a len vďaka vetvičke aromatickej mäty, ktorú si držíme pri nose, sa dá prežiť ten strašný smrad. Tak silný čuchový vnem nikdy inokedy ani nikde inde nezažijete. Hore na terase vidíme kade a v každej z nich prebieha konkrétny postup spracovávania.

GPS: 34°01'48.5"N 5°00'55.9"W

Text: Sylvie Halouzková

Foto: Sylvie Halouzková, Wikimedia Commons: Michal Osmenda

Preklad: O. Maňáková