Maroko: Kúzlo orientu III – Fez, Meknes a Marrákeš

Ďalšou zastávkou je kráľovský palác so siedmimi bránami, ktoré symbolizujú dni v týždni. Hneď vedľa paláca stojí židovská štvrť Mellah. Na domoch v tejto štvrti obdivujem krásne andalúzske balkóny. Dodnes je tu mnoho obchodníkov predávajúcich všetko možné.

Dnes ideme do Meknesu, ktorý založil Moulay Ismail. Bol to desný tyran, ktorý dokonca prehlásil, že jeho poddaní sú ako krysy. Napriek tomu bol celkom schopným sultánom a chcel sa vyrovnať svojmu súčasníkovi Ľudovítovi XIV. Dokonca si trúfol požiadať o ruku jeho dcéru, ale bol zdvorilo odmietnutý. Ako veľmi sa musela Ľudovítova dcéra vyľakať pri predstave, že by sa stala súčasťou sultánovho háremu, asi ani netreba spomínať. Uspokojil sa teda s tým, že namiesto dcéry mu nechal Ľudovít doviesť hodiny. Taktiež mal mnoho stajní s nádhernými žrebcami, nezaprel v sebe berberskú krv. Za svojej vlády nechal vystavať mesto Meknes a tiež skutočne znamenitú bránu Al Mansur. Brány boli dôkazom prosperity a bohatstva mesta, a preto na nich sultánom tak veľmi záležalo.

Po prehliadke Meknesu nás čaká dlhá cesta až do „perly juhu“ Marrákeša. Krajina sa rýchlo mení, prechádzame malými dedinkami a okolo rozsiahlych lesov plných korkovníkov. Neskôr sa lesy zmenia na eukalyptové, poskytujúce príjemný tieň. Tie za 20 rokov zlepšia veľmi nekvalitnú pôdu, na ktorej sa potom môže aj niečo pestovať. Potom už nasleduje pustá krajina, kde ľudia pestujú lány opuncií, pretože by tu už nič iné v tak vyprahnutej a slnkom rozpálenej pôde ani nevyrástlo. A o niečo neskôr sa už pred nami zdvíha pohorie Atlas a hlboké údolia plné rozkvitnutých oleandrov. Po niekoľkých hodinách cesty vchádzame do Beni Melah, kde sa trochu ponaťahujeme v krásnej záhrade na kopci nad mestom.

Z okienka vidím prvé skupinky paliem a farba piesku sa odrazu premenila zo zlatistej na ružovú až červenú. To je jasné znamenie toho, že o chvíľu budeme v cieli. Obranné hradby mesta sú z utlačenej hliny a merajú 12 km, sú vysoké až 9 m a ich hrúbka dosahuje 2 m. Táto krásna oáza so 100 000 ďatľovými palmami nás čaká s otvorenou náručou ako pútnikov. Dodnes je v Marrákeši vyše 200 karavansarajov – hotelov pre karavány. Sú nepredajné súkromným osobám, aby v nich mohli jednotliví obchodníci predávať svoj tovar a zarobiť si na živobytie. Vyprahnutá pustina sa konečne zmení na zelenú oázu. Preto aj mešity v týchto končinách pripomínajú mramorovú oázu so stĺpmi, ktoré nahrádzajú palmy. V oáze sa všetci hrnú k slávnemu námestiu Mŕtvych. To je srdcom tradičného Marrákeša a dušou marockej rozprávačskej tradície. Tu medzi kaukliarmi, hltačmi ohňa, žonglérmi, rozprávačmi príbehov a akrobatmi ľahko všetci zabudnú na strádanie v púšti. V duchu si predstavím tie koly s hlavami mŕtvych buričov, ktoré lemovali námestie ako strašná výzdoba. Tak si totiž sultán vynútil poslušnosť a podriadenosť poddaných. Takto krotil slobodomyseľné duše Berberov.

GPS: (Marrákeš) 31°36'12.9"N 7°58'50.7"W

Text: Sylvie Halouzková

Foto: Sylvie Halouzková, Wikimedia Commons: Asemlal, Bernard Gagnon

Preklad: O. Maňáková