Nórsko – Národný park Jotunheimen

Po niekoľko dňových jazdách autobusom a prespaní v nórskych ubytovniach sme dorazili do Národného parku Jotunheimen, čo v preklade znamená Domov obrov. V nórčine názov Jötunheim označuje aj jeden z deviatich svetov severskej mytológie. Prišlo nám úsmevné, že trollov striedajú obri, a tak v dobrej nálade sme zahájili deň. Prvý raz počas nášho putovania Škandináviou sme si obuli tzv. traktorky a peši išli zdolať jednu z najnavštevovanejších vysokohorských oblastí Nórska známu aj lovom rýb. Národný park má rozlohu 1 200 km², cez 250 vrcholov dosahuje výšku takmer 2 000 metrov a dokonca sa tu nachádzajú aj dva najvyššie vrcholy severnej Európy (Glittertind a Galdhopiggen).

Tie sme sa samozrejme nechystali zdolať. Po turisticky značených chodníkoch sme sa vybrali na menšie vrcholky, ktoré nám ponúkali neuveriteľné výhľady na krajinu. Nevšedné pohľady dotvárali snehové polia, horské rieky, kvetena a malebné severské lazy. Prechádzali sme z údolia do údolia a snažili sa zahliadnuť losy, soby či jelene - typických obyvateľov parku. Zaujímavosťou tohto územia je, že kedysi to bola lovecká oblasť našich predkov. Archeologické nálezy pochádzajú až z kamennej doby. Viac ako 1 000 rokov územie využívali aj pastieri, v 14. storočí tu bola zriadená „ Kráľovská cesta“ a prvá horská chata tu vznikla v roku 1869. Národný park ako celok je súčasťou rovnomennej horskej oblasti, ktorá presahuje jeho hranice. Nachádza sa tu cez 29 najvyšších vrcholov Nórska, takže sme sa moc nedivili, že sme neustále stretávali horalov. Plní zážitkov a čistého vzduchu v pľúcach sme sa vrátili späť, odkiaľ sme náš výlet začali.

Na území národného parku Jotunheimen, takmer v jeho strede, sa nachádza aj ľadovcové jazero Gjende, pri ktorom pobreží sme si urobili zastávku. Jazero nádherne obmýva či skôr vypĺňa ostré zrázy okolitých vysokých hôr. Jeho tyrkysovo zelená farba vábi na plavbu loďkou. Dlhé je 18 kilometrov a šírka sa mení vzhľadom na reliéf krajiny, no najširší úsek má niečo cez kilometer. Okolie ponúka výlety na niektorú z horských chát či pre menej turisticky zdatných kempovanie pri vode. Pohľadom na jazero sme sa rozlúčili s národným parkom a jeho krásami a vydali sa ďalej.

Cestou od jazera Gjende sme sa napojili na európsku cestu E16 smerujúcu do druhého najväčšieho nórskeho mesta Bergen. Asi v jednej tretine trasy sme sa zastavili pri najznámejšom a zároveň najkrajšom drevenom kostole v Nórsku. Bol ním Borgundský drevený kostol pochádzajúci z roku 1150. Kostol je síce malý, no za to výnimočný, a to vďaka zachovaniu pôvodnej architektúry. Od svojho vzniku totiž nikdy nebol prestavovaný ani rozširovaný. Keď sme ho uvideli na vlastné oči, zdal sa nám rozprávkovo strašidelný. Bolo to asi pre blízkosť cintorína, jeho malé okná  a tmavé drevo, ktoré stavbu tvorilo. Podišli sme bližšie a mali sme možnosť pozorovať nápisy písané runovým písmom na jeho vonkajších, ale aj vnútorných stenách. Strecha bola taktiež tvorená drevom, konkrétne drevenými šindľami. Miestami ich zdobili makety vikingských lodí, ktoré nám však pripomínali viac hlavy drakov. Vnútro kostola tvorí pekný drevený oltár a obrazy, no vidieť sa ich dá len za poplatok. Ešte chvíľku sme sa motali okolo tejto pozoruhodnej stavby, potom sme nasadli do autobusu a pokračovali smer mesto Bergen, o ktorom si viac povieme už o týždeň.

GPS: 61°29'15.52"N 8°50'6.24"E

Text: Oskár Mažgút

Foto: Beata Firicová