Nórsko: Krajina fjordov II – VIDEO

Aj pokiaľ sa nechystáte hore, tak tu určite zastavte a navštívte starú dedinku Skredhaugen – z hlavnej cesty vás k nej navedie ceduľa pri centrálnom parkovisku (vpravo 3 km). Skredhaugen je pokojné kúzelné miesto, kde stoja staré domčeky na kamenných stĺpoch, okna majú zo sľudy a strechy z kamenných dosiek. Je to veľmi pekné prírodné múzeum, kde sa konajú rôzne kultúrne akcie – malé koncerty a divadelné prestavenia.

Ďalšou zastávkou po ceste na sever je Kinsarvik. Ten sa rozkladá v ústí zalesneného údolia Husedalen, kde sa nachádzajú krásne vodopády. Samotné údolie je vhodné na prechádzky a výlety, ale aj odtiaľ je možný nástup na cestu smerujúcu hore na náhornú plošinu Hardangervidda. Nachádza sa tu mnoho motelov, kempov aj zábavný park pre deti. Z Kinsarviku jazdí aj trajekt na druhý breh fjordu, do dediny Utne.

My sa však chceme vyhnúť trajektom, a tak pokračujeme na Bergen cez niekoľko kilometrov vzdialený most a skrz dva veľké platené tunely, v ktorých sú dokonca kruhové objazdy. Po 7 km šedivého tunelu pokračujeme malebným údolím späť k fjordu. Ten cesta lemuje mierne z vtáčej perspektívy. Tunely striedajú výhľady na zalesnené hory. Voda si tu kdekoľvek nájde cestu dole, preto sú hory pretkané vodopádmi. Ďalej prechádzame údolím pod horou Kvanndal, ktoré je ďalším cieľom trekarov. V tejto časti fjordu niekoľko ďalších kilometrov nenájdete žiadnu dedinu, zato výhľady na fjord sú všadeprítomné. Rýchlejšie než 60 km/h sa tu snáď ani nedá ísť, preto sa naozaj jedná o vyhliadkovú jazdu.

Ďalšou dedinou je Alvik, plný krásnych drevených štvorcových domčekov. Pri parkovisku medzi cestou a brehom nájdete pekné odpočívadlo s čistým splachovacím záchodom. O pár kilometrov ďalej je ďalšie krásne odpočívadlo s posedením a grilom (možno, že si tu môžete rovno upiecť ulovenú rybu) a výhľadom na ostrovy. V tejto časti fjordu sú vo vode početné sádky. O pár kilometrov ďalej vás za Fykse čaká prejdenie mostu cez fjord. Tu nás navigácia ťahala kratšou cestou po Porsmyrvegen, po uzulinkej nefrekventovanej cestičke pozdĺž niekoľkých domov k jazeru Skärsvatnet, ktoré sa prezýva Zlaté jazero (vďaka zlatým rybám, pre ktoré je jazero domovom). Pokiaľ plánujete v Nórsku kempovať, tak tu určite doporučujem prespať, je tu zázemie – pevný stôl s lavicami, gril aj s drevom a suchý záchod, to všetko na brehu krásneho jazera uprostred tichej samoty.

My sme sa stanovať nechystali, a tak sme pokračovali ďalej pozdĺž jazera a za pár minút sme boli späť v civilizácii, v dedine Øystese, ktorou preteká divoká rieka Øysteseelvi. Onedlho sme dorazili do prístavného mesta Norheimsund, ktoré určite stojí za prechádzku, aj keď tuším, že snáď každý zastaví skôr pri 6 minút západne vzdialenom vodopáde Steinsdalsfossen, ktorý steká do údolia priamo pri ceste. Nachádza sa tam krátka cesta pod vodopádom na jeho druhý breh. Táto vyhliadka je tak dennodenne okupovaná turistami. Pokiaľ si chcete priviesť nejaké suveníry, pod vodopádmi sa nachádzajú 2 obchodíky.

Cesta späť k Bergenu sa kráti a vy budete stúpať tunelmi smerom hore do hôr, kde vás isto zaujmú veľké kempy pre karavany (každý karavan je pod strechou a má priľahlú chatku). Charakter krajiny sa tu na chvíľu rapídne zmení na holé kopce s málo stromami. Ďalším lákadlom pre oči tu sú zhluky domčekov, ktoré majú strechy porastené trávou. Po pár minútach cesty sa príroda opäť zazelená a doprovod vám bude robiť pomerne divoká rieka a zelené hory plné vodopádov. Odrazu sa zľava objaví fjord, ktorý sprava strieda jazero. Potom ste už zmätení, čo je čo, ale to nevadí, pretože je stále na čo pozerať. Do Bergenu vás nakoniec dovedie diaľnica s povolenou rýchlosťou 80 km/h. Možno aj z tohoto dôvodu na nás urobilo Nórsko dojem pokojnej krajiny bez zhonu, kde sa spomalil čas.

GPS: 60°19'55.4"N 6°39'39.6"E

Text, foto a video: Martina Brožková

Preklad: O. Maňáková