Izrael: Múr nárekov – najposvätnejšie miesto Židov

Jesenné čítanie vám prináša:

Asi každý z nás už počul o jednom z najvýraznejších symbolov Izraela – Múre nárekov. Jeden z najčastejších záberov na toto posvätné miesto je pri modlitbách pútnikov, ktorý svoje želania napísané na kúskoch papiera vkladajú do štrbín múru s vierou, že ich modlitby budú vyslyšané. No my si dnes povieme čo to viac aj o histórii a zaujímavostiach tejto fascinujúcej stavby.

Múr nárekov je pozostatkom západnej časti vonkajšej hradby, ktorá koncom obdobia druhého jeruzalemského chrámu obklopovala dodnes jedno z najspornejších miest sveta - Chrámovú horu. Na Chrámovej hore sa nachádza okrem Múru nárekov aj Skalný dom a Mešita al-Aksá, preto niet divu, že judaizmus túto „horu“ považuje za najposvätnejšie miesto, ako aj islam, pre ktorý je toto miesto tretím najposvätnejším a svoj náboženský význam má aj pre mnohé kresťanské spoločenstvá. Stret náboženstiev spôsobuje nielen unikát v podobe najuctievanejšieho miesta na našej planéte, ale je aj dôsledkom každodenných konfliktov medzi veriacimi v tejto oblasti. No vráťme sa radšej k samotnej stavbe. Múr bol kedysi súčasťou chrámu, ktorý postavil kráľ Herodes Veľký na základoch menšieho chrámu. Prestavba resp. výstavba sa odohrávala v roku 20 pred Kristom. O niekoľko desaťročí neskôr, presnejšie v roku 70 nášho letopočtu bol chrám spolu s mestom zničený rímskym vojskom v Prvej židovskej vojne a ako jediná nepoškodená časť či skôr pozostatok chrámu zostal Západný múr. Od tých čias až dodnes tu chodia Židia nariekať nad stratou chrámu.

Múr nárekov je vysoký 20 metrov a skladá sa z 25 vrstiev kameňov. Pred múrom je vybudované kamenné námestie, ktoré vzniklo zväčšením pôvodného námestia a z časti po vojne zbúranej štvrte Mugrabi v roku 1967. Námestie funguje ako posvätné miesto („synogóga“), preto je rozdelené na niekoľko častí. Muži aj ženy majú vyhradené oddelené časti múru, nakoľko judaizmus zakazuje spoločnú modlitbu. Pokiaľ chce veriaci vložiť svoju modlitbu napísanú na kúsku papiera do štrbiny múru musí splniť podmienky. V prípade mužov je povinná prikrývka hlavy a v prípade žien zahalenie tela. Možno si položíte otázku, prečo sa Židia neusilujú o obnovu pôvodného chrámu.

Dôvody sú dva, a to, že aj po zničení chrámu zostala na mieste Múru nárekov Hospodinova prítomnosť (tzv. šechina), ktorá nie je viazaná na existenciu chrámu a druhým dôvodom je, že na mieste chrámu v súčasnosti stoja moslimské mešity. Už spomínaný stret náboženstiev dodáva tomuto miestu už od nepamäti iskrivý náboj histórie. Pôvodne židovská Chrámová hora bola v roku 638 dobytá moslimami, ktorý tu vybudovali dodnes stojace mešity. No azda historicky najznámejšie sa stalo obdobie počas a po Šesťdňovej vojne, kedy Múr nárekov prešiel opäť pod nadvládu Izraela. Bolo to po dvoch desaťročiach jordánskej nadvlády, počas ktorej mali Židia k nemu zakázaný prístup.

Na záver si ešte povieme dve zaujímavosti. Vedeli ste, že s rozvojom techniky sa aj 2000 rokov starý múr zvirtuálnil? Lístočky s modlitbami je totiž možné umiestňovať aj na diaľku. V minulosti sa využívalo špeciálne faxové číslo izraelskej pošty, ktoré neskôr nahradila mailová schránka. V súčasnosti stačí modlitbu zaslať mailom, tú vytlačia a študenti náboženskej školy ju následne vložia do múru.

Druhou a nemenej zaujímavou vecou je samotný názov múru. Kým v našich zemepisných šírkach  túto stavbu poznáme pod názvom Múr nárekov, tak Židia ho volajú Západný múr. Pomenovanie Múr nárekov bolo prevzaté z arabčiny a pod týmto pojmom rozšírené do západného sveta. Pre Židov je však symbolom novodobého štátu a nádeje, preto jeho označenie považujú za nešťastné. Každopádne nech už je to akokoľvek, múr sa stal obľúbeným miestom turistov, veriacich aj neveriacich z celého sveta.

GPS: 31°46'36.3"N 35°14'03.7"E

Text a foto: Oskár Mažgút