Maďarsko: Kráľovské mesto Székesfehérvár
Jarné čítanie vám prináša::
Preklad maďarského názvu mesta bol v minulosti známy a používaný aj v iných jazykoch ako Stoličný Belohrad, prípadne Stuhlweissenburg. Jednotlivé časti názvu totiž doslova označujú spojenie slov: trón + biely + hrad.
Údajne sa dokonca historici dodnes sporia o tom, či pôvodný názov bol slovanský alebo nemecký, čo naznačuje, že sa tu v priebehu stáročí vystriedali viaceré kultúrne vplyvy, pričom v 17. storočí na konci tureckej nadvlády bolo mesto ako sídlo regiónu – „sendžaku“ – prakticky výlučne moslimské. Isté je iba staré latinské pomenovanie Alba Regia, a to v susedstve dnešného mesta vykopali pozostatky ďalších rímskych osídlení s názvami Gorsium a Herculia (počas letnej sezóny sa tam pravidelne konajú „rímske“ slávnosti s ukážkami antického stravovania, bojových umení a ďalšími atrakciami).
O slávu mesta sa vraj najviac postaralo knieža Géza, otec prvého uhorského kráľa Štefana, ktorý dal na vyvýšenine nad močiarmi pri významnej obchodnej ceste medzi jazerami Velencei a Balaton postaviť hrad s rotundou. Obrysy jej pôdorysu sú dnes vyznačené v dlažbe pred barokovou katedrálou Panny Marie na námestíčku Jána Pavla II. Hrad sa tak na niekoľko stáročí stal sídlom uhorských kráľov, kde boli aj korunovaní až do tureckého vpádu po nešťastnom roku 1526, a viacerí z nich aj pochovaní. Samotná korunovačná katedrála – vraj jedna z najhonosnejších stavieb v stredovekej Európe – neprežila obdobie tureckej vlády.
Niektorí tvrdia, že ju Turci vyhodili do vzduchu zámerne ako symbol kresťanskej viery, podľa iných bola príčinou jej zániku neopatrnosť pri manipulácii s pušným prachom, ktorý v kamennom chráme uskladňovali. Mimochodom, po bitke pri Moháči a ohrození Székesfehérváru Turkami sa novým uhorským korunovačným mestom na tristo rokov stala Bratislava.
V susedstve spomenutého chrámu nám sprievodca ukazuje aj neveľkú gotickú kaplnku sv. Anny s poznámkou, že ide o najstaršiu budovu v meste zo 14. storočia, ktorá ako jediná prežila približne stopäťdesiatročné osmanské pustošenie. Presúvame sa na námestie s biskupským palácom a radnicou, kde je pešia zóna s príjemnou oddychovou atmosférou a množstvom príležitostí na posedenie. Dávnu slávu mesta tam pripomína mohutný žulový Globus cruciger v podobe ríšskeho jablka.
Vďaka tomu, že za Márie Terézie sa mesto stalo sídlom biskupa, bolo prakticky znovu postavené, hoci už nikdy nedosiahlo stredovekej slávy. V okolí námestia nájdeme množstvo zaujímavých palácov, cirkevných a svetských stavieb, pamätníkov, vrátane citlivo rekonštruovaných tureckých kúpeľov. Na okraji historického centra sa zastavujeme pri vykopávkach (Középkori romkert), kde sa údajne nachádza hrobka zakladateľa uhorského štátu sv. Štefana, a preto tento park domáci považujú za posvätné miesto maďarských dejín.
O pozornosť turistov sa uchádzajú aj ďalšie pamiatky v meste, niektoré staré iba zopár rokov. Stačili sme si pozrieť moderný pestrofarebný orloj s pôvabnou zvonkohrou, ktorý na svojom dome vyhotovil tunajší hodinár, a daroval tak svojmu mestu novú atrakciu. Naša prechádzka centrom končí pri historickom mestskom divadle s nie príliš vydarenou hranatou presklenou nadstavbou, pri ktorom v parčíku sú veľké kvetinové hodiny. Ich ručičky sa síce zastavili na poludní (či na polnoci), a tak záhradníci aspoň každý deň aktualizujú dátum, vysadené zo skalných ruží. Akoby sa tu čas zastavil a ráta sa nie na hodiny, ale pokojne plynie deň za dňom...
Za ďalšou zaujímavosťou sa treba vybrať mimo centra do vilovej štvrti na svahoch, donedávna ešte vraj pokrytých vinohradmi. Asi v máloktorom maďarskom meste nájdete štvrť s toľkými „slovenskými“ geografickými názvami – Poszónyi, Nyitrai, Zobori, Kriványi, Dobsinai, Iglói, Liptói atď. Keď sme odbočili z Košickej ulice (Kassai út.) medzi stromami v stráni, uvideli sme pozoruhodný zámoček s masívnymi kamennými múrmi, vežičkami a záhradnými terasami.
Začiatkom 20. storočia si ho vybudoval miestny maliar, sochár a zrejme všestranný umelec Jenö Bóry ako svoje rodinné sídlo. Dnes je otvorený verejnosti ako svojrázna galéria s múzeom (Bóryvár). Székesfehérvár sa pýši aj ďalšími osobnosťami, ktoré sa tu narodili alebo pôsobili, asi najznámejšia z nich je súčasný maďarský premiér Viktor Orbán.
V dôsledku výraznej industrializácie mesta po druhej svetovej vojne sa Székesfehérvár rozrástol o početné – nie vždy vzhľadné – sídliská a dnes je sídlom župy Fejér (Fejér megye). Vari najznámejšie sú tunajšie značky Ikarus (autobusy) a Videoton (elektronika), z priemyselnej tradície aj dnes ťažia regionálne centrá významných medzinárodných koncernov. Do Székesfehérváru sa dá dostať po diaľnici M1 a M7 cez Budapešť. Kratšia, no pomerne dosť frekventovaná cesta č. 81 vedie priamo z Györu.
GPS: 47°11'30.6"N 18°24'37.7"E
Text a foto: Jiří Výborný, Pixabay.com
Diskusia k článku (0) |
Vložiť nový príspevok