Albánsko, krajina dvojhlavého čierneho orla IV.

Pozval do krajiny talianskych architektov, ktorí tu postavili secesné domy. Aj tu Taliani stavali cesty a priviedli potrubím pitnú vodu do Beratu z hory Tomori. Toto potrubie sa dodnes používa.

Spočiatku priateľský vzťah s Mussolinim sa skončil potom, keď došlo k nezhode resp. k odmietnutiu oženiť sa s Taliankou, ktorú mu vyhliadol Mussolini. Zog si vybral sám krásnu Maďarku. Hitler mu vtedy na svadbu poslal mercedes kabriolet červenej farby, ale Mussolini mu poslal iba medený riad. Nakoniec bol aj tak vyhnaný z krajiny v roku 1941 a utiekol do parížskeho exilu.

Počas druhej svetovej vojny sa obyvatelia rozdelili na dva tábory. Niektorí boli s Talianmi a wermachtom teda Nemcami. Iní spolupracovali s partizánmi, teda komunistami. Do toho sa plietla Británia, ktorá najskôr podporovala obe strany, nakoniec zhadzovala zbrane a zásoby svojimi lietadlami RAF iba partizánom. V rokoch 1948 až 1953 však Británia vyslala 300 špiónov, aby zvrhli vedúcu postavu partizánov, neskoršieho diktátora Envera Hodžu. Ten sa však držal až do svojej smrti v roku 1985.

Enver si bol tiež vedomý, že je Albánsko malá krajina a preto potrebuje vyhľadať podporu od niekoho silnejšieho. Preto sa najskôr kamarátil s Juhosláviou pod vedením Tita. Ten mal svoj plán spojiť Albánsko s Kosovom a vytvoriť tak Veľké Albánsko. To sa však Enverovi vôbec nepáčilo, tak sa rozkmotrili a začal sa potom „kamarátiť“ s Rusmi….

Tí ho však začali kritizovať za inšpiráciu Stalinom a budovanie kultu osobnosti. Všade boli jeho sochy, busty a nápisy. No vzťahy boli všelijaké a Albánsko dokonca vystúpilo z Varšavskej zmluvy na protest proti ruskej okupácii Československa v roku 1968. Rusi chceli, aby Albánsko ťažilo nerasty, ale ich spracovanie by prebiehalo v iných krajinách v rámci ekonomickej spolupráce. A to teda Enver nedovolil!

A tak sa rozkmotrili aj s Rusmi a naviazali družbu s Čínou. Tá tu vybudovala priehrady a vystavala metalurgiu. Všetko prebiehalo hladko, kým nevyšiel anonymný článok v novinách napísaný Hodžom, kde kritizoval pomery v Číne. Do roka a do dňa všetka pomoc Číny ustala a Albánsko bolo samo samotné.

Vtedy sa Enver izoloval, vystaval po celej krajine 600 000 bunkrov a pod Tiranou celé bunkrové mesto. Odmietal stavať cesty, aby na nich nemohli triedni nepriatelia v noci pristáť. Tiež obvinil svojho verného kamaráta partizána Mehmeda Shehu, že bol špiónom Britov, Juhoslávie, Rusov aj Číňanov…. Na druhý deň Shehu našli zastreleného. Bolo to v roku 1981. Sám Enver zomrel roku 1985 prirodzenou smrťou.

Dnes sa Albánci zmietajú modernou dobou, ale musia urobiť mnoho míľových krokov než doženú, čo zaspali. Ako hovoria sami Albánci: Keď Boh stvoril zem, všetko bolo perfektné. A tak Satan namietol: Ale Pane Bože nemôže byť všetko na svete také perfektné. A tak Boh stvoril Albáncov.

Zaujímavosťou je, že po druhej svetovej vojne nemali Židia, ktorí prežili koncentračné tábory, kam ísť. Žiadna európska krajina ich nechcela prijať. Jediné Albánsko ich pozvalo. Preto mal aj slávny matematik Albert Einstein albánsky pas.

Keď celý výlet zhodnotím, tak som nakoniec rada, že som dala Albánsku šancu predviesť svoje krásy aj poodhaliť závoj svojej odvrátenej strany. Stretla som ľudí milých a tolerantných i nedobrých, tak ako všade na svete. A viem, že sa sem zase rada vrátim. Albánskom sa jednoducho necháte uniesť….

GPS: 41°19'43.1"N 19°49'06.3"E (Tirana)

Text a foto: Sylvie Halouzkova, Pixabay.com (3)

Preklad: Oskár Mažgút