Albánsko, krajina dvojhlavého čierneho orla II.

Cesta sem bola dlhá, miestami až nezjazdná a veľmi hrboľatá, ale rozhodne to stálo zato. Prechádzame až k užšej zátoke, kadiaľ prúdi voda z rieky, a je to tu úplný raj na zemi. Obzvlášť, keď okolo 3 odpoludnia odchádzajú turisti a my tu zostávame sami. Prenajímame si izbu v krásnom zrube a vychutnávame panorámu a nové odtiene vody a skál, ako sa slnko skláňa k obzoru. Citeľne sa ochladzuje, ale nemôžeme sa nabažiť tej krásy. A to sme ešte nevideli nočnú oblohu plnú padajúcich hviezd….

Druhý deň sa vraciame späť, a potom mierime na juh smer Durres teda slovensky Drač a následne smer Vlora. Po ceste prespíme za dedinkou Kavaja v letovisku Spille. V miestnej reštaurácii si pochutnávame na kalamároch a rybej polievke. Jedlo je tu prvotriedne.

Dnes nás čaká prejazd mestom Vlora a nádherná cesta cez Logara Pass. Z hora sa dá skočiť paragliding a pristáť na pláži. Je tu úžasný čerstvý horský vzduch a nádherné výhľady. Pomaly klesáme až na slávnu pláž Jale. Prechádzame cez pôvabné dedinky pripomínajúce Grécko. Pri Jale pláži sa ubytujeme v kempe ako za mlada. A podľa lákavej cedule sa vypravíme hľadať neďalekú pláž s provokatívnym názvom Aquarium. A nesklame nás. Plávame aj opaľujeme sa a skáčeme do vody z okolitých skál… Večer si opäť pochutnávame v rybej reštaurácii. Ďalší nádherný deň je za nami.

Hneď ráno sa rozhodneme v tejto krásnej zátoke vykúpať. Po raňajkách vyrážame pozdĺž pobrežia smer Saranda. Cesta sa kľukatí cez malebné dedinky ako Porto Palermo s bunkrom pre ponorku. Potom stúpame nahor a zase dolu do Sarandy na hrad. Odtiaľto je ďalší nádherný výhľad na všetky strany a pred nami sa vyníma Kerkyra čiže pôvabné Korfu. Fotíme o sto šesť a vyrážame zase ďalej. Tentokrát k slávnemu Blue eye teda modrému oku s krásnou krištáľovou, ale príšerne studenou vodou. Napriek tomu sa rozhodnem skočiť tam šípku. Zapáči sa mi to až tak, že idem ešte raz.

Pokračujeme ďalej cez nádherné hory a široké údolia do Girokastro – pozoruhodného kamenného historického mestečka s pevnosťou. Vchádzam mohutnou vstupnou bránou a dám sa vľavo rozľahlým podlubím s vystavenými delami z prvej svetovej vojny. Na hradbách je krásny výhľad na mesto aj na okolité veľkolepé hory. Je tu vystavené lietadlo, ktoré tu núdzovo pristálo a chudáka pilota tu uväznili. Prehliadku končím pri hodinovej veži. Popoludní sa prechádzame kľukatými pôvabnými uličkami medzi vidieckymi mešitami, ktoré dodnes pripomínajú 500 ročnú tureckú okupáciu.

Nasadáme a cesta nás vedie pozdĺž pôvabnej rieky Vjoses a tak stále zastavujeme na fotky. Po príjazde do krásneho Beratu zapísaného v Unescu si pripadám ako Žigmund a Hanzelka, ktorí tadiaľto prechádzali pred viac než 50 rokmi… Do Beratu prichádzame v podvečer a mesto tisíc a jedného okna je krásne osvetlené. Ideme sa rovno ubytovať a ráno si to tu celé prehliadneme.

Máme krásne slnečné ráno a za nami sa týči posvätná hora Tomori vysoká 2500 m.n.m. Je ešte trochu schovaná v oblakoch. Vyjdeme hore k mestskej pevnosti a vstúpime Komneniovou bránou. Domčeky stále obývajú pôvodní majitelia. Môžu tu dožiť, ale ich deti už tu bývať nemôžu. Niektoré domčeky už sú opustené iné už renovované v rámci projektu Unesca. Vysťahovaní obyvatelia dostanú kompenzáciu za prenechanie svojich domov do starostlivosti Unesca.

S prekvapením zisťujeme, že vďaka Turkom malo mesto dokonca kanalizáciu i hamam. Cez labyrint malinkých krivolakých uličiek vstupujeme na nádvorie kostola sv. Márie, kde je dnes múzeum geniálneho maliara Onufriho, ktorý tu žil v 17. storočí. Fresky kostola sú vo veľmi zlom stave, zato ikonostas vyrezaný z mahagónového dreva je jednoducho dokonalý.

Z ikon je najslávnejšia Onufriho Madona držiaca Ježiška na pravej strane. To je nezvyklé. Ale Onufri tu pracoval za Osmanskej ríše, ktorá bola tolerantná a tak si mohol maľovať po svojom a vyberať si námety, ktoré ho najviac zaujali. Jeho najobľúbenejším námetom bol Ján Krstiteľ ako anjel s podnosom, na ktorom si nosil svoju useknutú hlavu. Tento námet miloval. Navyše Onufri si miešal svoje vlastné farby z prírodných surovín. Preto je známa Onufriho červená…. Tiež vedel dobre pracovať so zlatou farbou, ktorú v kanálikoch zapúšťal do podkladu väčšinou z cédrového dreva. Preto zlatá a červená na jeho ikonách najviac vyniká.

(Pokračovanie nabudúce...)

GPS: 40°42'36.3"N 19°56'43.0"E (Berat)

Text: Sylvie Halouzkova

Foto: Sylvie Halouzkova, Pixabay.com (2)

Preklad: Oskár Mažgút