Albánsko, krajina dvojhlavého čierneho orla III.

Priamo pod nami sa krčí ako žriebätko kostol sv. Michala. Potom prichádzame k cisterne s pôsobivými 12 stĺpmi. Spomínam si na cisternu v Istanbule s tristo stĺpmi. Táto je síce omnoho menšia, ale tiež splnila svoj účel.

Na oboch stranách sa vypínajú obidve hory teda Skodre i Tomori. O nich koluje legenda, že to boli dvaja bratia. Mali sa dobre a boli veľmi bohatí, ale napriek tomu si vypovedali vojnu kvôli jednej princeznej, do ktorej sa obaja zamilovali.

Prídeme až na krásnu vyhliadku, odkiaľ je vidieť kresťanskú štvrť, moslimskú štvrť a rímsky most. Tiež hlavné námestie s ortodoxným kostolom naproti ktorému je olovená mešita. Ďalší dôkaz tureckej náboženskej tolerancie. Napriek tomu Enver Hodža prehlásil Albánsko za prvú ateistickú krajinu na svete.

Dole pod nami je vidieť kráľovskú mešitu a svätyne bektašov. Tam pôjdeme neskôr aj dovnútra. A medzi moslimskými domčekmi sa týči minaret mešity slobodných mužov. Berat si naozaj zaslúži, aby bol ospevovaný a obdivovaný. Dáme si obed a po historickej prehliadke vyrazíme pre zmenu do kaňonu rieky Osumi. Je to iba 50 km, ale cesta trvá dve hodiny. Je veľmi kľukatá, ale prekrásna. Neustále vyzeráme nové panorámy a nestačíme sa ich nabažiť. V kaňone je príšerne studená voda, ale vykúpať sa jednoducho musíme. A tak sa nahrievam na slniečku na veľkom kameni a vybavujem si históriu Albáncov.

Prvé písomné záznamy máme z 1000 p.n.l. o obyvateľoch Ilýroch tj. pravekých Albáncoch. Neboli jednotným národom, ale tvorili samostatné mestské štáty a každý bojoval za svoj klan. Preto mesto Drač malo obrovské hradby vysoké 12 m a po ochodzu hradieb mohol prejsť konský štvorzáprah. Boli veľmi bohatí a dobrí námorníci. Venovali sa aj pirátstvu a Drač sa začal nazývať Zájazdový hostinec na Jadrane. Vtedy tiež využili svoje strieborné bane a razili vlastné mince s vyobrazením svojej galéry. Dnes je tá istá vyobrazená na 20 lekách. O územie usilovali mnohé národy, pretože tu bol dostatok vody, úrodná pôda a strategická pozícia na pobreží Jadranu a na križovatke obchodných ciest. Ilýrska kráľovná Teuta je obdivovaná Albáncami, ale Rimania ju nazývali kráľovnou pirátov. Dnes je zobrazená na 100 lekách.

O niečo neskôr tadiaľto prechádzal slávny Alexander Veľký a prvé mesto, ktoré dobyl bol práve Berat! Vtedy ho venoval svojmu generálovi Antipatreovi, preto sa po ňom v staroveku mesto nazývalo Antipatrea. Keď Alexander zomrel, nemal žiadneho dediča, preto pripadlo Albánsko Rímu. Rimania boli veľmi spokojní, že získali strategické územie na Jadrane a vybudovali cez celé Albánsko cestu Via Egnatia. Tiež stavali rímske divadlá, mosty cez rieky a akvadukty. O pár storočí neskôr pripadlo celé územie Byzantskej ríši.

Po neúspešných križiackych výpravách neustále prenikali Turci na toto územie. Najskôr do Kruji, ale ako som sa už zmienila, slávny albánsky hrdina Scandenbeu ich zdržiaval celých 30 rokov. Nakoniec však predsa len dobyli najskôr Berat. Tento názov v turečtine znamená poriadok. A sultán tu nechal postaviť bielu a červenú mešitu.

Ďalej nasledovala 500 rokov trvajúca turecká okupácia. Množstvo kresťanských rodín prestúpilo na islam, aby nemuseli odvádzať svoje desaťročné deti Turkom. A tiež aby nemuseli platiť dane. Až keď boli Turci nazývaní chorým mužom Európy v roku 1912 sa Albánsko konečne zbavilo tureckej nadvlády a bola založená Albánska republika.

(Pokračovanie nabudúce...)

GPS: 40°42'36.3"N 19°56'43.0"E (Berat)

Text a foto: Sylvie Halouzkova

Preklad: Oskár Mažgút