Viete, že? Rusko - prístav Murmansk

Keď drsná zima zahalí celou krajinu pod svoj mrazivý kabát, len máloktoré rieky či jazerá zostanú splavné. Vrstvy ľadu, dosahujúce desiatky centimetrov, vytvoria ľadové diaľnice a lode uväznia v prístavoch. Obchodné cesty vo väčšine “veľkej krajiny“ tak na značnú časť roka zostanú mŕtve. Sever Ruska síce má niekoľko väčších prístavných miest, ale len máloktoré zostávajú po celý rok bez ľadového príkrovu a zamrznutých zátok. Jedným z mála je práve prístav Murmansk, nachádzajúci sa cca 200 km od fínskej, resp. nórskej hranice. Pri bližšom skúmaní mapy zistíme zaujímavý fakt, že Fínsko nemá prístup k severnému Barentsovmu moru, takže väčšina obchodných ciest vedie cez nórske či práve ruské prístavy.

Dnešná moderná metropola Murmansk je s viac než pol miliónom obyvateľov jedno z najväčších ruských miest, nachádzajúcich sa za polárnym kruhom. Čo ľudí ťahalo do mrazivých severných končín polostrova Kola, do miest kde dva mesiace v roku slnko nevychádza nad obzor? Tým dôvodom je práve prístav, obrie doky, továrne, strojárne a prekladiská a predovšetkým dlhý záliv, ktorý vplyvom jednej z vetví Golfského prúdu ako jediný severný prístav po celý rok nezamŕza. Táto skutočnosť a politické zoskupenie Európy zohrali na začiatku roku 1916 významnú úlohu v histórii tejto inak zabudnutej oblasti, vzdialenej viac ako 1500 km po železnici od dnešného Petrohradu. Mesto a prístav boli oficiálne založené na začiatku októbra už zmieneného roku 1916, kedy cárske Rusko nemalo iný prístup k medzinárodnému námornému obchodu, než cez severné oblasti, pretože počas práve prebiehajúcej 1. svetovej vojny bolo ruské pobrežie Baltského a Čierneho mora na juhu krajiny pod kontrolou nepriateľských vojsk. Cárska stolica teda vyniesla rozhodnutie vystavať nový prístav, nesúci názov Romanov-na-Murman, na počesť vtedy vládnucej cárskej dynastie Romanovcov. S boľševickým prevratom v roku 1917 prišiel aj zjednodušený názov mesta, teda Murmansk. Počas druhej svetovej vojny potom boli prístav aj rodiace sa mesto terčom drvivej nemeckej invázie, ktorá prakticky celú oblasť zrovnala so zemou. Po vojne preto musel byť celý Murmansk znovu vybudovaný. Sovietski architekti a stavbári sa však svojej úlohy zhostili s chuťou a podľa ich odvážnych plánov vzniklo jedno z najmodernejších veľkomiest na svete. Hrdinov tejto doby dodnes pripomína monumentálny pomník hrdinného vojaka „Aljoši“, stojaceho na jednom z mestských návrší. Murmansk neskôr získal aj honosný sovietsky titul Mesto-hrdina!       

Dnešná, už značne postmoderná metropola, disponuje vďaka majetku z medzinárodného obchodu značným kapitálom, ktorý je podporený aj masívnou výrobou plavidiel všakovakého druhu. Avšak v nedávnej minulosti bola hlavným zdrojom financií predovšetkým prítomnosť sovietskej a neskôr ruskej baltickej flotily s rozsiahlou vojenskou základňou, odkiaľ pravidelne vyrážali atómové ponorky, nesúce jadrový potenciál schopný zlikvidovať v globálnom konflikte celú planétu. Jedným z takýchto monštier bol aj neslávne známy Kursk, ktorý sa vo vodách Barentsovho mora v roku 2000 navždy potopil . Zlatá éra mesta však postupne upadala a upadá aj dnes. Armádny vplyv zoslabol a rovnako tak aj obchod a ekonomika, ktorá bola v čase sovietskej éry riadená centrálnym plánovaním. Ani výrazná štátna podpora, sociálne zvýhodnenie a zaujímavé pracovné podmienky nedokázali zastaviť odliv obyvateľov do južných krajín či do vyspelejšej Škandinávie. Z polmiliónového mesta zmizla medzi rokmi 1990 a 2010 takmer tretina stálych obyvateľov. Murmansk, najväčšie mesto arktického kruhu, sa tak aj naďalej vyľudňuje. Za sovietskej éry tu fungovalo aj niečo tak prostého, ako je centrálne vykurovanie, ale aj to je dávnou minulosťou a tak jednou z posledných radostí miestnych zostáva fungujúca hromadná doprava, zaisťovaná prevažne trolejbusmi, ktoré sú tu úplne najsevernejšie fungujúcou transportnou dopravou svojho typu na svete. Neďaleko prístavu sa tiež nachádza značne utajené pohrebisko ponoriek, ktoré pred niekoľkými rokmi navštívili zástupcovia zahraničných médií, aby s hrôzou konštatovali, že na severe Ruska hrozí ďalšia jadrová katastrofa. Hrdzavejúce trupy lodí a ponoriek sú tu doslova pohádzané v jednej zo zátok a na mnohých z nich sa údajne stále nachádza aj aktívne jadrové palivo... Kedysi hrdé mesto je však stále dôležitou zastávkou pre tovar na severnej obchodnej linke. Funguje tu vojenská námorná akadémia, strojárenské učenie aj univerzita, ktorá je opäť zameraná predovšetkým na technické a obchodné odbory. Akademici majú k dispozícii aj najväčšiu plachetnicu sveta – Sedov. Rovnako ako v iných polárnych oblastiach, ani tu dva letné mesiace v roku slnko prakticky nezapadá, (22.5. - 22.7.) a to je tiež doba najvhodnejšej návštevy, naopak v zime dva mesiace slnko nevychádza (29.11. – 15.1.).

Do mesta sa najlepšie dá dostať po železnici z 1500 km vzdialeného Petrohradu, cesta trvá cca 45 hodín, alebo lietadlom. Mesto je tiež východiskovým bodom pre výlety na súostrovie Špicbergy, ostrov Nová Zem, alebo expedícií až na severný pól.   

Text: Jan Chaloupka

Foto: Wikipedia Commons: T.Thiel, M.Lie, US Navy E.Kessler, Insider 

+ pôsobivá fotogaléria mrazivého Murmansku na englishrussia.com

Preklad: O. Maňáková