Rusko: Omsk - Brána Sibíri
Ak sa chceme vybrať do mesta Omsk, existujú prakticky iba dve varianty. Prvou je letecká, ale cestujúci touto formou sa musí pripraviť na menší šok, pretože miestne letisko je aj napriek relatívne vyššiemu štandardu miestnych služieb – na ruské pomery, relatívne skromné. Malá hala medzinárodného airportu, jediný pás na prichádzajúcu batožinu a všadeprítomný a nie práve prívetivý chlad. Aj keď je Omsk svojou rozlohou prakticky rovnako veľký ako Praha a to aj počtom obyvateľov (2,2 milióna), je jeho kontakt so svetom skutočne obmedzený a to nie len čo sa informovanosti týka. Druhou a pre naše putovanie aj zaujímavejšou variantou je pricestovať sem vlakom. Miestna stanica Transsibírskej magistrály je od Moskvy vzdialená 2700 km, ktorú priamy vlak prejde za cca 42 hodín. A nutné je dodať, že aj pri všetkej úcte k ruským mestám nie je dôvod kdekoľvek cestu prerušovať. Ich názvy nám príliš veľa nepovedia a tak niet divu, že Omsk získal prívlastok Brána Sibiri.
Rovnako ako u väčšiny tunajších miest je aj história tohto miesta o čosi kratšia, než by sa mohlo zdať. Pôvodná drevená pevnosť, ktorú tu v roku 1716 vybudovali na ochranu vtedajšieho ruského impéria pred vpádmi dobyvačných Kirgizov, bola základným kameňom mesta, ktoré si svoju slávu získalo až začiatkom 20. storočia, ako Sibírske Chicago. Na sklonku 18. storočia bol Omsk povýšený na mesto, pôvodná tvrdza bola obohnaná murovanými hradbami, rozkvital tu obchod a to predovšetkým z dôvodu výhodnej pozície na sútoku veľtokov Omsk a Irtyš. Mesto sa tak stalo centrom Západnej Sibíri stepnej oblasti na hraniciach s územím Kazachstanu. Ako ruské impérium expandovalo ďalej na východ, upadal aj význam mesta, ktoré sa tak stalo aj domovom odpadlíkov a vydedencov, okrem iného aj F. M. Dostojevského, ktorého sem deportovali po zrušenom treste smrti, aby si tu odpykával trest nútených prác za proticársku revoltu (okolo roku 1850). Doslova spásou pre región aj mesto bolo pripojenie k Transsibírskej magistrále, ktorá priniesla rozkvet predovšetkým o priemyslové oblasti. Zo západného Ruska sa sem sťahovalo mnoho priemyselných závodov, otvárali sa konzuláty, obchodný ruch sa opäť rozbehol. Mesto sa stalo aj významným sídlom monarchistov počas Októbrovej revolúcie, kedy sa tu utvorila dočasná vláda „bielych“ v čele s admirálom Kolčakom, o ktorom sa bližšie zmieňujeme v jednom z predchádzajúcich článkov o Irkutsku. Aj Českí legionári tu zanechali svoju stopu, keď vypomáhali brániť zlatý cársky poklad pred červenou armádou nastupujúceho bolševického režimu.
Po vzniku ZSSR nastal presun všetkých správnych úradov ďalej na východ – do Nikolajevska, neskôr známeho ako Novosibirsk, vzdialeného iba 7 hodín cesty vlakom. Omsk opäť stratil na väčšom význame a nastala typická medzimestská nevraživosť, ktorá panuje dodnes. Zvrat nastal v priebehu 2. Svetovej vojny, počas ktorej sa do Omsku presťahovala významná časť západoruskej priemyselnej výroby, ktorá tu zostala aj po jej konci. V 50. rokoch tu bol otvorený aj komplex na spracovanie ropy – ktorý aj dnes pod názvom Sibneft stále patrí k najvýznamnejším v celej krajine.
Centrum mesta si zachovalo niekoľko významnejších pamiatok z konca 19. storočia, niekoľko kostolov a vojenskú akadémiu. Najhonosnejším bulvárom je Leninova trieda, pýšiaca sa západným luxusom a obchodmi svetových značiek. Nachádza sa tu aj typická česká krčmička U Švejka, do ktorej vraj často chodí česká partia v čele s Jaromírom Jágrom, ktorý tu hrá za hokejový Avantgard. Partnerským mestom Omsku sú okrem iných aj Karlovy Vary… Omsk, ktorého bohatstvo je založené práve na ropnom priemysle, má aj svoje tienisté stránky. Rozdiel bohatstva a chudoby je tu stále veľmi zrejmý na každom kroku. Moderné centrum a schátrané domčeky na predmestiach, staré omlátené autá sa rovnako ako nové modely preháňajú po často zničených cestách, všade je cítiť mráz chudoby v kontraste s rozprávkovým bohatstvom.
Najväčším turistickým lákadlom mesta je bezpochyby pravoslávna Katedrála nanebovzatia Panny Márie, ležiaca uprostred mesta, kde si môžu pútnici za necelých 10 rubľov zapáliť sviečku pre šťastie.
Monštruózny veľtok rieky Irtyš je tiež neopakovateľným lákadlom. V zime nepreniknuteľný ľad, v lete pláže a opaľovanie. Na záver snáď už len povedať, že Omsk je predovšetkým mestom kontrastov, nového a starého, schátraného a moderného, drahého a lacného, čo platí hlavne pre nákup mimoriadne kvalitnej vodky, avšak je dobré si najskôr odskúšať, čo kupujeme, pretože akosť tohto nápoja sa skutočne mení s každým dolárom – pardon, rubľom a na eura tu rovno radšej zabudnite. Pre presnosť uvádzam aj približné ceny a to predovšetkým za prepravu. Letenka z Prahy stojí cca 15 tisíc český korún. Lístok na vlak z Moskvy cca 6 tisíc. Za jedlo v reštaurácii zaplatíte zhruba ako v Čechách, za pivo cca 30 Kč a za fľašu dobrej vodky okolo 90 Kč.
Pre úplnosť pridávam aj informácie o podnebí, ktoré je tu vskutku vrtošivé. Priemerná denná teplota v júni dosahuje +20°C, v zime naopak klesá až na −19°C. Často je však počasie extrémne a teploty dosahujú až +40°C v lete a -40°C v zime.
Text: Jan Chaloupka
Foto: Sibiryak , Petar Milošević 1 a 2 , Роман Краля
Preklad: O. Kubáčková
Diskusia k článku (0) |