Viete, že? Dobytie severného pólu II.

Komerčné plavby do arktických oblastí k najsevernejšiemu bodu planéty sa v posledných rokoch stali vyhľadávanou atrakciou a už niekoľko týždňov po zverejnení termínu býva tento netradiční zájazd vypredaný a to aj napriek horibilnej sume, ktorú je nútený novodobý dobrodruh za takúto zábavu vynaložiť. Prečo hovoríme v jednotnom čísle? Pretože tento výlet je možné realizovať iba trikrát do roka a to na prelome júla a augusta, kedy je ľad okolo pólu najtenší a aj klimatické podmienky prestupných destinácií poskytujú zaujímavejšie možnosti vyžitia, aj keď v domovskom prístave Murmansk nie je moc vecí na objavovanie. V cestovnej zluve je však uvedené, že v prípade extrémnych podmienok a silnej vrstvy ľadu niekedy nie je možné vysnený 90. stupeň dosiahnuť. Takže môžete len dúfať, že ten nekonečný ľad okolo vás je skutočne vrchol onoho pomyselného glóbusu, s ktorým ste sa ako školáci hrali. Ak ste skutočnými odvážlivcami s dobrou kondíciou, existuje ešte jedna možnosť, ako magnetický severný pól dosiahnuť a to takmer vlastnými silami: na skialpinistických lyžiach!

A skutočne, týždenné lyžiarske expedície síce vyžadujú mierne športovejšieho ducha, ale aj tak nemusíte mať obavy z prípadného umrznutia v ľadových končinách severu. Celá akcia je istená z vrtuľníka, ktorý nie len že nesie všetko vybavenie a nepotrebnú záťaž, ale funguje aj ako transportér, ktorý lyžiarov v prípade komplikácií odvezie späť do východiskovej základne na Špicbergoch Longyearbyenu. Východiskovým bodom suchozemských výprav je polárna základňa Barneo na 89 ° s. š., odkiaľ sa vrtuľníkom prelieta do miesta štartu pochodu, vzdialeného približne 18 - 20 km od samotného pólu, odkiaľ sa v nasledujúcich dňoch presuniete pešky na lyžiach do vytúženého cieľa. Nasleduje oslava dobytia pólu, pešia cesta okolo sveta, teda preťatie všetkých poludníkov a často krát aj možnosť zavolať svojim blízkym pomocou satelitného telefónu. Existujú však aj ďalšie rozličné varianty ako dosiahnuť pól a záleží len na vás, aký stupeň komfortu a dobrodružstva si zvolíte. Investícia je vždy zhruba rovnaká a začína na 450 tisícoch českých korún. Jedným z konateľov je aj český polárnik Miroslav Jakeš, onen prvý Čech na póle, ktorý pravidelne uskutočňuje menšie lyžiarske výpravy, a to hneď v niekoľkých výkonnostných kategóriách (viac na www.miroslav-jakes.cz). Po malej odbočke sa ale opäť vrátime na palubu červených ľadoborcov. V minulej časti sme si vraveli pár informácií o ľadoborci Jamal, ktorého však na dnešných výpravách pomaly vystriedal väčší a modernejší atómový stroj 50 Years of Victory. Loď po prvý krát vyplávala až v roku 2007 a svojim komfortom Jamal ľahko prevyšuje, aj keď je vnútorné vybavenie veľmi podobné. Od atómového ľadoborca sa asi nedá očakávať prehnaný luxus, nie to ešte útulnosť, ale aj tak je cestovateľom k dispozícii fitness centrum, bazén, knižnica, reštaurácia, masážny salón i hudobný salónik a relatívne priestranné kajuty schopné poňať okolo 130 pasažierov.  

14 denná dovolenka začína transferom medzi Prahou a Helsinkami, kde druhým dňom pokračuje leteckým presunom do prístavu Murmansk. Tretí deň sa už vypláva do šedých vôd Barentsovho mora. Prebiehajú prednášky, zoznamovanie s loďou a v neposlednom rade pozorovania, ako sa z malých krýh okolo lodi stáva postupom času súvislý ľadový príkrov, ktorým ale ľadoborec prechádza ako nôž maslom. Takáto plavba trvá zhruba 48 hodín. Presne po týždni od odletu z domoviny potom stojíme len niekoľko desiatok metrov od severného pólu. Loď spúšťa mostík a davy nadšených turistov sa valia von. Oslavuje sa, fotí sa a niektorí odvážlivci sa v špeciálnom neopréne noria do vytvorenej brázdy za loďou. Barbecue párty, diskotéka a telefonovanie domov. Nič prevratného, sme predsa na póle, a to treba osláviť... za tie „prachy“!  

8. až 10. deň výpravy sa cestovatelia pozrú na súostrovie Františka Jozefa, tvoreného asi 190 ostrovčekmi bez trvalého osídlenia, zato s nadmierou zvieratstva, predstavujúceho početné skupiny ľadových medveďov, mrožov či polárnych líšok, nehovoriac o nespočetných zástupcoch arktického vtáctva. 11. až 13. deň sa už všetko chýli ku koncu, stiesnené priestory lodi už začínajú trochu nudiť a rovnako tak neustále sa opakujúca ľadová scenéria a nie príliš prívetivé počasie. Sme ale na severe, a tak nezostáva nič iného, než si všetko naplno užiť, aj keby to mal byť ping pong či volejbal v útrobách ľadoborca… Tak nejako vyzerá stále populárnejšia arktická dovolenka. Zájazdov na pól bude dozaista pribúdať a rovnako tak variantov jeho dosiahnutia. Potom zostává otázkou, aký druh dopravy si vyberiete a či časom tento druh turizmu neskomplikujú eko-organizácie. Pre tých, čo nemajú pol milióna, odporúčam expedíciu do severných kútov Českej republiky, tam o adrenalín a zážitky taktiež nie je núdza!

Text: Jan Chaloupka

Foto: quarkexpeditions.com

Preklad: O. Maňáková