ČR, Hazmburk: České stredohorie ako na dlani - VIDEO

Hazmburk verzus Říp

Hrad Hazmburk, stojací na rovnomennom vrchu v obci Klapý, je najvýznamnejšou dominantou Dolného Poohří. Ako krásne vyzerá zospodu, tak krásny je aj výhľad z neho. Neďaleký Říp oproti nemu vyzerá ako nudný kopček a mnohí tieto dva vrchy stavajú do pozície konkurentov.

Keď sa rozhliadnete po celom Českom stredohorí, posvätnú horu necháva vyniknúť rovina okolo nej, kým vrch Hazmburk sa musel presadiť medzi ďalšími vrcholmi s veľkým „V“ - Milešovkou, Košťálovom, Ostrým alebo vrchom Lovoš.

Možno, keby sa vtedy praotec Čech so svojou víziou postavil na neho, bolo by aj dnes Česko veľmocou. Na druhej strane by ale asi Praha nebola Prahou, pretože z vrchu neďaleko Libochovic, do miest, kde matka miest stojí, by pravdepodobne nedovidel.

Ale koniec špekuláciám. Realita je taká aká je a zo Zajačieho hradu, ako sa Hazmburku prezýva, sú dnes trosky. O histórii sme sa myslím dostatočne rozpísali minule, tak tým tentoraz nebudeme strácať čas. Hazmburk je aj tak viac o dívaní, než o siahodlhom rozprávaní.

Niekoľko ciest k jednému cieľu

Na Hazmburk sme sa vydali jednou z najkratších ciest, z obce Klapý. V lete starobylá zrúcanina oproti zime výrazne ožila. Parkovisko, kde za auto necháte 30 českých korún, je počas prázdnin plné. Ako aj stánok na úpätí hory.

Starostlivá maminka vyberá pre svojich až príliš živých potomkov, ktorých rozjarenosť zodpovedá prázdninovému letu, vhodnú cestu. Bezpečnú a nie príliš strmú. Brigádnik, ktorý dole vyberá parkovné, jej odporúča žltú turistickú značku.

Už samotná cesta tu a tam otvára krásne priehľady do krajiny, teda keď nie je práve úzka, prešliapaná medzi pŕhľavou. Okrem toho na každej „križovatke“ ponúka rôzne možnosti trasy. Pokiaľ je žltá značka vhodná pre matky s deťmi, tak pre mňa bude viacej vhodný skôr dobrodružný variant, avšak neznačený. Prudké stúpanie a tiež terén, na ktorom by si horské kozy pripadali ako doma – to je to, čomu sa hovorí skratka.

Kopec sa povážlivo zdvíha, zem a spolu s ňou aj kamene nepríjemne ubiehajú pod nohami. Pochybnosti o tom, či pokračovať smerom hore alebo sa vrátiť na cestu vytýčenú pre „normálnych“ turistov, sa strácajú pri pohľade dolu a samotnej predstave „zostupu“. Nádej na zdarné dokončenie misie sa ukrýva v odpadkoch pohádzaných cestou, ktorých je ďaleko viac než akéhokoľvek turistického značenia. Vďaka tomuto „podivnému“ značeniu, ktorým sú ale Česi bohužiaľ povestní, je teda jasné, že nie som jediná, ktorá sa touto cestou vydala.

Napriek tomu, že slnko páli a obloha je skoro bez mráčika, cesta skratkou, schovaná medzi stromami, sa zdá trochu temná. Podobne beznádejný, sa zdá byť aj vzpor kľačmo, ktorý si slávna skratka miestami doslova vyžiadala. Počujem hlasy a hore na kopci medzi stromami presvitá slnko. Som zachránená. Špinavá a zadýchaná vyleziem len kúsok od hradnej brány. Expedícia bola úspešná, rozhodne sa ale nedá odporúčať : -).

Život na hrade DNES

Pokladníčka, ktorá na Hazmburku trávi deň za dňom celú sezónu, chce za lístok 50 českých korún. Býva dole v obci Klapý a hore jazdí autom s logom Štátny hrad Hazmburk, ktoré parkuje pred bránou. Keby vraj nemala na starosti kasu, ktorú každý deň zváža dole, chodila by pešky. Kto by jej snáď chcel jej prácu závidieť, mal by vedieť, že za pár „šupov“ pracuje denne 9 hodín. Z výplaty si musí našetriť na obdobie, kedy je hrad zatvorený a ona je bez práce. Teraz v lete vyzerá ale bezstarostne, usmieva sa na návštevníkov a dotvára tak príjemnú atmosféru na jednej z najkúzelnejších vyhliadok.

Presne na ten účel totiž trosky hradu dneska slúžia. Na nich samotných toho moc nenapozeráte. Najluxusnejší pohľad na celé České stredohorie ponúka opravená biela veža.

Text/foto/video: Klára Svobodová

Preklad: O. Maňáková