SR: Suchá Belá – najromantickejšia tiesňava Slovenska
Tou tiesňavou je Suchá Belá. Patrí k najnavštevovanejším tiesňavám na Slovensku, a to nielen kvôli jej prírodným krásam, ale aj vďaka jej romantickej nevšednosti, ktorou počaruje nejednému turistovi. Pri stúpaní smerom zdola hore človek prekoná 400 výškových metrov, no vôbec si to neuvedomí. Spôsobujú to prírodné prvky ako skalné okná, Misové vodopády či Okienkový vodopád, ktoré pritiahnu na seba všetku pozornosť, a tak únava spôsobená výstupom nemá žiadnu šancu. Tak poďte spoločne s nami spoznať tento vyhľadávaný kút Slovenska.
Cesta za romantikou
Vstupnou bránou do Národného parku Slovenský raj, konkrétne do tiesňavy Suchá Belá, je miestna časť obce Hrabušice - Podlesok. V tomto východiskovom a cieľovom bode sa nachádza kemping, chatky, veľké parkovisko, zástavka autobusov a v sezóne aj bufety s občerstvením. Odtiaľto začne naša pomerne náročnejšia túra. Od smerovníka pred recepciou autokempingu budeme pokračovať k tiesňave po zelenej turistickej značke . Cesta vedie popri plote autokempingu, neskôr zostupuje k riečisku a pokračuje lesom. Chodník je vedený po drevených lávkach striedavo po oboch brehoch a riečisku potoka až pod roklinu Misových vodopádov. Z tohto bodu už pokračujeme exponovane po rebríkoch či s pridržiavaním sa reťazí. Po pár krokoch na nás číha najužšie miesto tiesňavy tzv. roklina či skalné okno. Po jeho prekonaní sa dostaneme ponad Okienkový vodopád už po viac rozšírenej časti ku Korytovému vodopádu.
Ďalej pokračujeme popri Bočnom vodopáde do tzv. Kaskád a následne strmšie hore k zalesnenému ponornému riečisku. Po dosiahnutí záveru tiesňavy vyjdeme pri studničke na úzku asfaltovú cestu. Celý výstup definitívne ukončíme na okraji výraznej planiny Glac. Odtiaľ vedie lesná cesta označená žltou turistickou značkou až pod rázcestie Pod Vtáčím hrbom. Tu treba zísť z cesty a pokračovať po červenej značke. Lesná cesta postupne klesá a dovedie nás k známej rekreačnej a historickej oblasti Kláštorisko.
Kláštorisko – život kartuziánov
Počas zostupu zo Suchej Belej sme narazili na zrúcaniny niekdajšieho kláštora, ktorý v minulosti poskytoval útočisko pred nepriateľmi ľuďom žijúcim v okolitých dedinách, a tak táto lokalita nie náhodou niesla názov Skala útočiska. Odtiaľ pochádza aj samotné pomenovanie Kláštoriska. V roku 1299 založili kláštor kartuziáni, ktorí tu žili a zároveň ho rozšírili v roku 1330 o kostol. Kláštor bol neskôr vypálený a v 15. storočí tu bola vybudovaná kaplnka. Od tých čias kláštor chátral a dodnes nám zostali len deštruované múry, no vďaka dobrovoľníkom sa postupne obnovuje a nadobúda pôvodný vzhľad.
Pokračujeme v ceste
Po stretnutí a oboznámení sa s históriou tohto obľúbeného oddychového miesta pokračujeme v ceste severozápadným smerom po zelenej značke. Po kamením vysypanej ceste, cez lúku zostúpime k rázcestiu Pod Kláštoriskom a z lesnej cesty odbočíme doprava na chodník. Cesta vedie cez les po zelenej značke, v závere popri rekreačnom stredisku k rázcestiu Hrdlo Hornádu. Odtiaľ pokračujeme modrou značkou po chodníku popri potoku, neskôr asfaltovou cestou až do kempingovej osady Podlesok. Tam sa naša túra po krásnych, no fyzický náročných štyri a pol hodinách končí.
Suchá Belá je tým pravým miestom pre rodinné výlet. Napriek časovo - turistickej náročnosti cestu zvládnu aj deti či starší ľudia. A prečo je vlastne Suchá Belá Suchá? Pomenovanie tejto rokliny je zdôvodnené vyschnutým dnom v dolnej časti tiesňavy, kde sa už tečúci potok stráca v ponore.
Text a foto: Oskár Mažgút
Diskusia k článku (0) |
Vložiť nový príspevok