ČR, Český raj: krásne miesta juhovýchodne od Turnova – VIDEO

Južne od námestia Českého raja vedie trasa, ktorá pozvoľna stúpa mestskou časťou Mašov a navôkol stále pribúda viac prírody. Pokiaľ prichádzate autom, tak je možné zaparkovať pri reštaurácii Pod Hlavaticí. Začiatok Hruboskalského hrebeňa stráži osamotená pieskovcová skala (380 m n. m.), ktorá sa nazýva Hlavatice. Prístup na zaistený vrchol vyhliadky je od roku 1894. V dnešnej dobe sa na vrchol dostanete po železných točitých schodoch, kedysi tu však boli schody drevené. Z vyhliadky sú nádherné pohľady do okolia.

Potom cesta vedie príjemnou lesnou cestičkou, kde sa po desiatich minútach chôdze dostanete ku kamennému mostu s kópiami pôvodných barokových sôch českých pánov, čo je brána k hradu Valdštejn. Pokiaľ prichádzate autom, pod Valštejnom (v dedine Pelešany) sa nachádza platené parkovisko. Rodový hrad pánov z Valdštejna je jedným z najstarších hradov Českého raja (história siaha do polovice 13. storočia). Postavený bol na troch pieskovcových skaliskách. Za nahliadnutie rozhodne stojí klasicistický dom, respektíve expozícia v Slávnostnej sále a salónik s portrétnou galériou (prvé poschodie), ďalej barokový kostolík sv. Jana Nepomuckého, kde nájdete originály barokových sôch, ktoré kedysi skrášľovali most pred vstupnou bránou. Ďalšou časťou je romantická terasa, ktorá je zároveň stropom Biliárnej sály a koniarne. V Slávnostnej a Biliárnej sále sa v dnešnej dobe nachádza expozícia krásnych kostýmov z rozprávok, ktoré sa na hrade natáčali (napr. Arabela, Princ Bajaja).

Ďalších 35 minút chôdze nás delí od dominanty hrebeňa – zámku Hrubá Skala. Nudiť sa určite nebudete, pretože cesta vedie tesne nad skalným mestom Hruboskalsko a pri menšej zachádzke nájdete vyhliadky na krásne skalné veže, ktoré trčia z hlbokého lesa (vyhliadka U lvíčka, vyhliadka Na kapelu). Ak budete mať šťastie, môžete uvidieť horolezcov, ktorí zdolávajú cestu. Ďalej prejdete okolo arboréta Bukovina. Nájdeme tu napríklad duglasku tisolistú, rôzne druhy jedle, ľaliovník tulipánokvetý a ďalšie.

V týchto miestach sa dole v údolí nachádzajú bývalé kúpele Sedmihorky, ktoré využívali miestne pramene. Škoda, že dnes ich už nikto neprevádzkuje. Okolo nich vedie cesta k zámku Hrubá Skala. Hneď pri príchode k zámku uvidíte na moste dve veľmi cenné sochy sv. Floriána a sv. Vavrinca z obdobia okolo roku 1730. To ste už naľavo minuli kostol sv. Jozefa, do ktorého ste mohli nahliadnuť. V časti zámockého parku nájdete športovisko s lukostreľbou, zlaňovaním, lanové centrum atď. Keďže tento zámok je zároveň štýlovým hotelom s reštauráciou, tak je možné navštíviť len nádvorie a zámockú vežu. Zámok s jeho okolím a výhľadmi je naozaj veľmi romantickým miestom, preto si tu mnoho párov povie svoje áno. Obrady prebiehajú v malej zámockej záhradke, kde sedí nad hustými lesmi zrúcanina hradu Trosky, jeden z najväčších symbolov Českého raju.

Trosky je názov, ktorý pod sebou skrýva veľmi romantickú a svojráznu gotickú zrúcaninu hradu, postavenú na vrcholku rovnomennej hory. Zrúcanina má dve veže – Pannu (vyššia) a Babu (nižšia). Po zaplatení vstupného si ich môžete podrobne preskúmať, na oboch vežiach sú vyhliadkové ochodze. Okolo Trosiek prechádzajú 3 turistické trasy.

Poďme sa ale vrátiť o kúsok späť – do Podtroseckých údolí, ktoré pretínajú cestu medzi Hrubou skalou a Troskami. Tu sa nachádzajú krásne jazerá. Žltá trasa pozdĺž jazier Věžák, Krčák, Vidlák, Hrůdka a pozdĺž Rokytnického rybníka je krásnou prechádzkou aj výletom na bicykli.

Poslednou zastávkou na juhovýchode Českého raja sú Prachovské skaly, ktoré určite nesmiete vynechať. Skalné mesto križujú tri prehliadkové okruhy, ktoré vedú údolím medzi skalami a cez vybudované skalné vyhliadky. Vstup do skál je spoplatnený a pohybovať sa môžete len po vyznačených trasách. Výnimku majú iba horolezci, ktorí patria pod Český horolezecký zväz. Určite aj tu z vyhliadok uvidíte takýchto nadšencov.

Na posledný diel o Českom raji nám zostala severovýchodná oblasť, o tej si povieme už budúci utorok.

GPS: (zrúcanina hradu Trosky) 50°30'58.3"N 15°13'51.6"E

Text a video: Martina Brožková

Foto: Martina Brožková, Wikimedia Commons: Zdeněk Fiedler

Preklad: O. Maňáková