Z Prahy k brehom Atlantiku XVIII.

Vyrazili sme okolo deviatej ráno a navigácia nás informovala, že nás čaká cez osem stoviek kilometrov, pokiaľ chceme ísť po neplatených úsekoch. A to sme chceli. Ráno bolo daždivé a obloha bola do nedohľadna zatiahnutá ťažkými oceľovými mrakmi a my sme sa uberali pokojnou (miestami aj lesnatou) krajinou portugalského juhu. Ako sme sa však blížili k neďalekému Španielsku, nebo sa postupne vyjasňovalo, až sme boli opäť pod planúcim slnkom vnútrozemia Pyrenejského polostrova.

Ešte trochu úvodom k hlavnému mestu Španielska. Madrid je hlavným mestom Španielska až od 16. storočia a pri jazde k nemu sa na vás vynorí z okolitej vyprahnutej krajiny trochu nečakane. Medzi najkrajšie európske mestá by sme ho nezaradili, na druhú stranu, toto mesto žije svojou rušnou atmosférou vo dne a hlavne v noci. Hlavnou pýchou Madridu sú jeho nespočetné svetoznáme umelecké galérie (Museo Prado , Museo Thyssen-Bornemisza atď.). K niektorým z nich sa určite dostaneme v nasledujúcich dňoch nášho pobytu v Madride.

Madrid sa blížil veľmi pomaly a už sa značne stmievalo, keď sme sa ocitli v oblasti južných predmestí, konkrétne vo viac než 160-tisícovom Alcorcóne, kde sa mal nachádzať jeden z hostelov, ktoré avizoval sprievodca. Mesto má za sebou viac než osemstoročnú históriu a jeho dnešní obyvatelia z veľkej časti pochádzajú z Južnej Ameriky a z ostatných oblastí Španielska. Samozrejme, že sme hľadali márne a alcorcónske jednosmerky a rôzne uzávery nám po desiatich hodinách jazdy začínali rýchlo piť krv, takže sme sa rozhodli obrátiť a ísť späť k Móstoles, ktoré od jeho severného suseda delí diaľnica. Móstoles je oproti Alcorcónu ľudnatejšie, obýva ho okolo dvesto tisíc ľudí, a významnejšie, pretože okrem barokovej ermitáže zo 17. storočia La Virgen de los Santos, sa v meste nachádza aj najväčší kampus univerzity Universidad Rey Juan Carlos a čo nás prekvapilo, bolo, keď sme sa dočítali, že v Móstoles sa nachádza aj lesné divadlo, ktoré sme, na našu smolu, nevideli. Je totiž považované za jednu z najobdivuhodnejších stavieb v meste, ktorá dokáže pojať niekoľko stoviek divákov a päťdesiat hudobníkov. Ako centrum umenia slúži v Móstoles CA2M, čo je skratka pre centrum súčasného umenia, kde môžete naraziť napríklad na výstavu Estación experimental ukazujúcu divákom veľmi zaujímavé spojenie vedy a umenia.

Našťastie sme so sebou mali prospekt našej obľúbenej siete motelov Formula 1, a našťastie jeden z nich bol v Móstoles, takže sme s nádejou zadali adresu a vyrazili cestou, ktorú nám navigácia určila. Netrvalo dlho a niečo málo po ôsmej hodine večernej sme sa konečne dostali do motela. Cena bola 43 eur bez raňajok a rovno sme vzali dve noci. Vytiahli sme zvyšok našich zásob, ktoré sme nezjedli počas cesty z Aljezuru, aby sme aspoň trochu zahnali hlad.

Zapli sme klimatizáciu a zvyšok večera sme venovali plánovaniu zajtrajšej túry po Madride, k čomu nám v pozadí kričala španielska televízia, ktorú sme si v izbe odhodlali pustiť.

 Nabudúce: Celodenný výlet po Madride

Text a foto: Maxim Kucer & Jakub Štantejský

Preklad: Zuzana Megerssová