Z Prahy k brehom Atlantiku XVII.

16. (utorok)  - Pohoda v Aljezure

Ráno sme neverili vlastným očiam. Nad nami sa klenula oceľová obloha, z ktorej pršalo. Bol to pre nás tak trochu malý zázrak, pretože za celú dobu nášho pobytu na Pyrenejskom polostrove sme videli sotva pár mrakov. Bolo jasné, že z kúpania nič nebude a preto sme sa uchýlili k listovaniu v sprievodcovi, aby nám poradil zaujímavé miesta v okolí.

Vybrali sme si juhozápadný výbežok pri dedine Sagres, čo je najzápadnejší bod Európy, kde sa okrem iného nachádza tiež bývalá pevnosť a maják - Fortaleza de Sagres. Cesta autom sem trvala približne 40 minút pokojnej jazdy, počas ktorej sme minuli polia veterných elektrární. Nebolo divu, že ich Portugalci umiestili práve sem, pretože vietor sa s nami pohrával, ako sa mu zapáčilo.

Výhľady na skalnaté pobrežie z pevnosti boli báječné. Síce tu do človeka neúnavne narážal silný vietor, ale zato sme necítili žiaru úmorného slnka.

Na vstupnom do pevnosti sme každý minuli 1,5 €. Jej obvod sme prešli za niekoľko minút, je tu umiestnených tiež niekoľko zaujímavých interaktívnych informačných zastávok. Na obed sme sa vydali do neďalekej dediny, kde sme si obaja pochutili na lososoch. Jakub si ku všetkému pochvaľoval tiež svoj obľúbený čierny čaj s mliekom. Keď sme za sebou zatvárali dvere reštaurácie, dobehol nás kuchár a na naše prekvapenie na nás spustil česky. Rozprával, ako už niekoľko rokov pracuje v Portugalsku ako kuchár, zatiaľ čo jeho dcéra študuje v Španielsku. Vraj je tu spokojný. Vypočul si náš príbeh a potvrdil nám napríklad, že v septembri, októbri a máji sú tu ceny ubytovania až o polovicu nižšie. Ponúkol sa, že nám zoženie lacnejšie ubytovanie v okolí, ale bohužiaľ sme ho museli odmietnuť s vysvetlením, že ďalší deň sa chystáme na cestu do Madridu. Navzájom sme si popriali veľa štastia a Max nasmeroval naše auto do Lagosu, odkiaľ v minulosti vyplávali slávni moreplavci, aby objavovali svet...

Turistov tu už bolo o poznanie viac. Museli sme zaparkovať na platenom parkovisku hneď pri pobreží, pretože lepšie miesto sa nám nepodarilo nájsť. Prešli sme starobylé uličky v centre mesta a začínali pociťovať únavu. Cestou späť k hostelu sme sa ešte rozhodli dobyť aljezurský hrad a až potom sa ponoriť do chládku a pokoja izby.

Po odpočinku sme si uvedomili, že nemáme žiadne jedlo na zajtrajší prejazd do Madridu. Vybehli sme z hostelu do malého obchodíku naproti, ktorý však v tej chvíli zatvárali. Na predavačku však zapôsobili naše prosiace oči a tak nám táto dobrosrdečná žena nechala obchod ešte chvíľu otvorený. Urobili sme potrebný nákup, pani sme museli vnútiť "dýško" za to, že nás nechala nakúpiť, navečerali sme sa v miestnej pizzerii a išli spať, aby sme načerpali silu na hlavné mesto Španielska.

 Nabudúce: Presun do hlavného mesta Španielska

Text a foto: Maxim Kucer & Jakub Štantejský

Preklad: O. Kubáčková