Z Prahy k brehom Atlantiku XVI.

15. deň (pondelok)- Pobrežie pri Aljezure

Ráno ani nezisťujeme koľko je hodín, keďže sme sa rozhodli urobiť si 2 dni vo voľnejšom tempe a presunúť sa do Aljezuru, čo je malá dedinka ležiaca cca 30 km od juhovýchodného cípu Portugalska, pri pobreží Atlantiku, ktorú nám odporučil jeden kamarát, napol Kanaďan a napol Portugalec. Po tom, čo sme vyrazili z mesta, sa krajina opäť stáva jednotvárnou, občas sa nám ponúkne aspoň nejaký národný park, aj keď sa bohužiaľ od okolitej krajiny veľmi nelíši. Ďalšia zastávka na benzínke, ďalšia plná nádrž – nafta za 1,1 euro za liter, pekná cena. Aljezur je krásna dedinka s typickými bielymi domčekmi a červenými strechami. Síce tu stretávame pár turistov (prevažne Nemcov), avšak inak je to úplne tiché miesto.

Jediné, čo nás zaskočilo, bola cena za hostel. V sprievodcovi sme si vybrali ten najlacnejší, ale na mieste nám bolo povedané, že izba pre 2 vyjde na 45 euro! Pri predstave, ako opäť jazdíme niekoľko hodín po okolí a zháňame ubytovanie, radšej tie 2 noci zaplatíme. Izba je pekná, s vlastnou kúpeľňou a záchodom, plus balkón, z ktorého máme dobrý výhľad na dedinu a zrúcaninu hradu na vedľajšom kopci. Tam sa vydáme zajtra, teraz je čas prezliecť sa do plaviek a vyraziť k moru, na podľa nášho kamaráta skoro prázdne biele pláže. Tie sa nachádzajú cca 15km od nás, autom pár minút. Ľudí je tu naozaj málo, na to, že je hlavná turistická sezóna. Inak skalnaté pobrežie tu ponúka pláž s jemným bielym pieskom a veľkými vlnami – hneď si všímame skupinu surferov, chystajúcich sa do vody. Mierime do vody, ale ako náhle nás prvá morská vlna obmyje, predčasná radosť trochu vyprchá - studený Atlantik. More je síce priezračné, ale hlavne studené, s tým sme nepočítali, aj keď od Atlantiku je to logické. Musíme sa teda nejakú tu minútu postupne premáhať ísť ďalej a ďalej do vody, než si telo trochu zvykne. K súvislému plávaniu sa nakoniec neodhodlám, na to sa mám príliš rád. A ja som si hovoril, prečo tí surferi majú všetci neoprén. Pláž a more si teda vychutnávame s vodou siahajúcou po kolená a sedením na osuške. Slniečko páli stále, takže po pár desiatkach minút sa presúvame späť do Aljezuru a hľadáme obchodík s potravinami.

Nachádzame ho na konci ulice, v ktorej sme ubytovaní. Mám hroznú chuť na cornflakey s mliekom, takže regál s ovsenými vločkami beriem útokom. Keďže máme v izbe vaňu, po dlhšej dobe si môžeme vyprať časť vecí na seba. Bielizeň zavesená na balkóne pri miestnych teplotách uschýna priamo pred očami. Na pohodlnej posteli sa spí parádne.

 Nabudúce: Výlet k najzápadnejšiemu miestu kontinentálnej Európy

Text a foto: Maxim Kucer & Jakub Štantejský

Preklad: Zuzana Megerssová