Spojené arabské emiráty VI.: z Al Ain do emirátu Ras al Khaimah
Nasledoval prejazd do beduínskeho kempingu. Najskôr nás tu povozili na ťavách v takej akoby karavane. Potom sme išli do kempingu, kde nám ponúkli ďatle a čaj s mliekom alebo kávu. A mohli sme si zafajčiť vodnú fajku alebo si nechať urobiť tetovanie henou na ruku, ako sa to robilo ženám na svadbách. A to najlepšie nás čakalo navrchu na dunách nad kempingom – štyri dosky na snowboard, teda sandboard. Síce bolo odtrhnuté viazanie, ale vyskúšať som si to jednoducho musela. A bol to teda zážitok...
Potom som sa ešte odfotila v abayi – v tom čiernom habite a so sokolom, ktorý si mi sadol na ruku s rukavicou. Večer začal predstavením tanura, ktoré sa podobá dervišom a točí sa dookola, ale s náboženskou tematikou už nemá nič spoločného. Potom sme si pochutili na šavarme, tj. arabskej podobe kebabu a na falafelu, ktorý sa podobá fašírkam. Nasledovalo predstavenie brušnej tanečnice. A potom som si už len užívala to pravé arabské hodovanie. Podával sa práve vyrobený chlieb, šalát tabouleh z kuskusu namočenom v citrónovej šťave, z mäty, petržlenu, rajčín a cibule. Vynikajúce. Ďalej humus – môj najobľúbenejší (mletý cícer s olejom a korením), khuzi (jahňa na korenenej ryži) alebo mašbus (rizoto s kúskami mäsa ochutené korenistou zmesou baharat, kurkumou a šafranom). A ako zákusok sme dostali naozajstnú pochúťku umm ali, čo je pečivo s hrozienkami a orechmi poliate kokosovým mliekom.
Na záver sme pozorovali tri osvetlené ťavy s beduínom navrchu na dune nad kempingom a k tomu hrala dramatická hudba. A tak končí celý krásny výlet. Nechám sa zaviesť až do ďalšieho emirátu Ras al Khaimah. Ras znamená hlava a Khaimah stan. Takže v zmysle hlavný stan alebo stan obývaný šejkom a jeho rodinou. A po ceste premýšľam nad krásnym dňom v oáze plnej kvetín a zelene.
V kútiku duše ale myslím na to, čo sa tu dialo až do 50. rokov minulého storočia! Bol tu totiž najväčší trh s otrokmi! V 19. storočí Briti zakázali otrokárstvo, ale Arabi ho iba presunuli do oázy Buraimi, teda dnešného mesta Al Ain.
Prichádzam do emirátu Ras al Khaimah a rovnomenného mesta. Ubytujem sa v jednom hoteli a vychutnávam si pohodlie našej hýčkajúcej civilizácie. Rozsvietim si svetlo – nemusím byť potme, otočím kohútikom – tečie pitná voda a mám tu vaňu, nemusím sa umyť pieskom. Ach, ako som tou civilizáciou rozmaznaná.
Z okna hotela vidím krásnu panorámu Hajarských hôr. Tiahnu sa 700 km až do Ománu a dosahujú výšku až 2 000 m n. m. Sú medzi nimi krásne wádí, teda údolia. Široké sú 35 km. Musím sa tam vydať! Na raňajkách stretávam cestovateľku Veroniku – dobrodružnú dušu ako som ja. Dohodli sme sa, že sa do emirátu Fujairah vydáme cez tie hory spolu.
Ale dnes si ešte pozrieme Ras al Khaimah. Vydáme sa do centra k veľkej mešite a do indickej štvrte. Zájdeme si na jedlo biryani, čo je kopa výborne korenenej ryže, v ktorej je schované kura s hrozne pálivou omáčkou. Podáva sa k tomu jogurt s cibuľou a veľa vody, aby ste nezhoreli. A potom sa zavezieme na hotelovú pláž. More je krásne teplé, má 26 stupňov. Ale jedno popoludnie na pláži nám nepokojným povahám úplne stačí.
Zisťujem, že tu v Ras al Khaimah vládne panovník, ktorý je najdlhšie vládnucim panovníkom na svete Saqr bin Mohammed Al Qasimi – 66 rokov. Je mu už viac než 90, ale nikto nevie koľko presne. Je to veľmi konzervatívny panovník a prísny moslim. 15. júla 2003 bolo v tomto emiráte veľmi rušno – vodné delá a demonštrácie na uliciach. Týkalo sa to zbavenia práva na vládu prvorodeného syna Khalida. Údajne kritizoval dobré vzťahy Emirátov s Američanmi. Ale podľa kormoránov šepkajúcich si na strechách rybieho trhoviska (souq) išlo o to, že korunnému princovi pohrozili, že pokiaľ nevyženie svoju manželku zo zeme, zbavia ho práva na vládu. A čo vlastne urobila? Obhajovala ženské práva. A Khalid si vybral radšej svoju manželku. Takže teraz je korunným princom jeho brat Sauda.
Ras al Khaimah je údajne najkrajší z Emirátov so zelenými rovinami, pohorím Hajar a vysokými dunami červeného piesku. Žili tu poľnohospodári, beduíni z púšte, námorníci, rybári aj horské kmene. Viedla tadiaľto tiež obchodná cesta, takže sa krajine odjakživa dobre darilo. Najúrodnejšia oblasť Digdaga s rozsiahlymi farmami zásobuje ostatné emiráty ovocím, zeleninou, mliekom a hydinou. Vody tu oplývajú húfmi tuniakov. V 19. storočí tu mali flotilu 60 veľkých lodí, na každej z nich cez 330 námorníkov, celkom teda 20 000 námorníkov. Briti však prehlásili, že sú to lode pirátske a v roku 1819 vyslali z Bombaja vojenský konvoj, aby vypálili lode a zničili mesto. Po niekoľkých rokoch boli vládcovia rodu Qawasimů donútení k podpísaniu zmluvy o večnom mieri na mori a museli sa vzdať pirátstva a obchodu s otrokmi.
Text/foto: Sylvie Halouzková
Preklad: Oskár Mažgút
Diskusia k článku (0) |