Spojené arabské emiráty, Dubaj – Ako vyplniť šesťhodinové čakanie?

O jednej hodine ráno vystupujeme v Dubaji z lietadla a ja zase dostávam tú vysnívanú facku, na ktorú sa každý rok toľko teším. Buchne ma cez nos tá sladká teplá vôňa vzduchu s pieskovým parfumom. To je ten prvý okamih, čo mi hovorí: „Tvoj čas na dovolenke nadišiel“. Spadne zo mňa všetok strach, prestávam myslieť na každodenné starosti a oddávam sa dovolenkovému opojeniu.

Mávneme na taxík ružovej farby. Žena s guľatou tvárou naznačuje, že máme rýchlo nastúpiť. Emirátska vodička taxíka v jemne ružových kašmírových šatách zapína bez otáľania taxameter. Nástupná taxa na letisku je 25 dirhamov pre 4 osoby. Až potom sa pýta, kam to bude. Tereza právnickou kvetnatosťou odpovie „Burj Al Arab“.

Asi po 30 minútach rýchlej jazdy platíme a vystupujeme. Rozhodli sme sa, že si taxíky budeme brať jednotlivo, aby sme nemuseli platiť čakacie doby. Burj Al Arab stojí priamo pri mori. Naozaj vyzerá ako plachetnica. Prekvapivo nás viac ako plachetnica zaujme more. Je hlboká noc a nikdy som necítila more tak silno ako tu v Dubaji. Vzduchom sa nesie šumenie vĺn a ich dopady na piesočnú pláž pripomínajú bubnujúci tlkot morského srdca. Vo vzduchu vonia soľ, vlhkosť, energia a sila. Nadychujem a vydychujem tu ľahkosť žitia. Možno preto stojí neosvetlená plachetnica v tieni morských kulís. Burj Al Arab vládne morskému brehu len do polnoci, potom sa jeho osvietený obvod stratí v čiernej tme.

More očarovalo všetky naše zmysly. Len ťažko sa otrhávame od tej atmosféry a mávame na ďalší taxík. Asi po 40 minútach nás sympatický taxikár vysadí pri mrakodrape Burj Khalifa, ktorý okamžite vyprovokuje našu pozornosť. Mrakodrap vysoký 828 metrov pôsobí elegantným dojmom. Veľmi ťažko ide dohliadnuť na anténu na vrchole. Zakaždým, keď okolo Khalify preletí lietadlo, zamrazí ma. Údajne by mal výťah ísť nahor iba jednu minútu. Bohužiaľ to nemôžeme potvrdiť, pretože v túto nočnú hodinu je veža zavretá. Ale má svoje kúzlo, ktorým sa ešte chvíľku kocháme.

Mávneme na tretí taxík a zastaví nám dobre naladený vodič. Terka opäť s právnickou výrečnosťou hovorí: „To the airport“. Taxikár sa pýta, kam letíme a potom nám vysvetlí, že nás musí hodiť k terminálu tri. Ďalej sa pýta odkiaľ sme, a tak hrdo odpovieme: „Czech Republic“. Snažíme sa to opakovať, ale je zrejmé, že o Českej republike nikdy nepočul. Asi 30 minútová cesta utiekla ako voda a sme späť na letisku.

Skvelé spríjemnenie čakania. Teraz už len dať si sprchu, čo je obrovská výhoda dubajského letiska. Sprchy sú skoro pri všetkých toaletách a sú zdarma, dokonca aj s tekutým mydlom a šampónom. Letisko ponúka aj skvele zariadený detský kútik. Šesťhodinové čakanie v Dubaji nás vyšlo na 180 dirhamov (asi 45€) a ešte sme si aj chvíľku pospali. Tak to je dobrý štart. Niečo mi hovorí, že táto dovolenka bude super.

GPS: 25°14'58.3"N 55°20'56.9"E

Text: Šárka Vacková

Preklad: Oskár Mažgút

Foto: Tereza Daňková