Spojené arabské emiráty II.: Dubaj – Bastakiya
Väčšina izieb domov viedla do dvora, a rovnako tak aj okná, aby sa ženy doma mohli voľne pohybovať nezahalené a nikto sa na ne zvonku nedíval. Len izba pre hostí na spodnom poschodí mala okná do ulice. Nikdy ich tu nezatvárali, to bolo proti zásadám arabskej pohostinnosti. A keď si tak sedeli na zemi a popíjali kávu alebo fajčili vodnú fajku, tak pozývali okoloidúcich na návštevu...
V domoch bolo príjemne vďaka veterným vežiam, takým predpotopným klimatizáciám... Vo vežiach nazývaných Barjeel boli dve prekrížené priehradky, ktoré zachytili akýkoľvek závan vetra a poslali ho šachtou dole, kde sa vzduch stihol ochladiť a v miestnosti pod veternou vežou bolo príjemne chladno. Z veží trčia drevené trámy a na tie sa vešali mokré látky, aby ešte pomáhali osviežiť vzduch. Materiál na domy bol z blata a koralových blokov. Chudobní ľudia si stavali chajdy z paliem zvaných Barastis...
Celá štvrť pôsobí autentickým dojmom a hneď si človek predstaví, ako tu tí ľudia asi žili. Veľa ich sem dorazilo okolo roku 1900 z Iránu z oblasti Bastak, pretože v iránskom prístave Lingah zaviedli komerčné dane a zrušili slobodnú obchodnú zónu. Hneď to využil šikovný dubajský šejk Maktoum Bin Hasher Al Maktoum, a tak sa z Dubaja stala slobodná obchodná zóna bez daní. Zavítali sem obchodníci z Perzie a Indie a obchodu sa veľmi darilo. Hospodárska politika šejka Maktouma rozvírila prvý závan ekonomického zázraku dnešného Dubaja.
Prejdem sa celou štvrťou a smerujem k neďalekej pevnosti Al Fahidi. Je tu krásne múzeum beduínskych tradícií. Pevnosť bola postavená už v roku 1787 a chránila pobrežie pred útokmi z mora. Neskôr slúžila ako palác vládcov, ešte neskôr ako vojenská pevnosť a väzenie. Od 70. rokov je z nej múzeum. Sú tu fotografie, voskové figuríny rybárov, lovcov perál, obchodníkov aj beduínov putujúcich púšťou so svojimi dromedármi, ďalej púštne obydlia beduínov, staré lode, arabské zbrane a hudobné nástroje. Hlavnú bránu strážia staré kanóny. Fotím o sto šesť, múzeum ma úplne nadchlo.
Pokračovanie nabudúce...Text/foto: Sylvie Halouzková
Preklad: Oskár Mažgút
Diskusia k článku (0) |