Rusko: Novgorod - zvony a chrámy
Nikomu, kto trávi dovolenku v Rusku, by nemalo uniknúť staroslávne mesto Novgorod, ktoré sa nachádza na rieke Volchov asi 160 kilometrov juhovýchodne od Petrohradu. Historické pramene sa o Novgorode zmieňujú už v 9. storočí v súvislosti s legendárnym vikingským náčelníkom Rurikom, ktorý tu údajne vládol a neskôr bol považovaný za zakladateľa ruského štátu. Počas 10.-11. storočia bol Novgorod druhým najvýznamnejším mestom Kyjevskej Rusi.
Po odtrhnutí Novgorodu od Kyjevskej Rusi v dvanástom storočí tu vznikla „bojarská republika“, ktorej bohatstvo sa zakladalo na obchode v rámci hanzovného spolku. Starý Novgorod býva v dejinách popisovaný ako ruská verzia stredovekej demokracie na spôsob talianskych obchodných republík. Tejto dejinnej demokratickej variante Ruska však odzvonilo, keď bol Novgorod v druhej polovici 15. storočia nútený skloniť sa pred rastúcou mocou Moskovského kniežactva, k ktorému bol v roku 1478 pripojený.
Úpadok Novgorodu zavŕšil moskovský vládca Ivan Hrozný v roku 1570. Počas šesťtýždňových masakrov, ktoré mali byť odvetou za ochotu novgorodských pridať sa k Poľsko-litovskej únii, bolo pobitých okolo 60 000 obyvateľov. Cárovi vojaci nahádzali, okrem iného, novgorodských mešťanov do rieky Volchov. Potom brázdili jej hladinu v loďkách a plávajúcich úbožiakov mlátili palicami a sekerami. Demokratickej ruskej ceste tak definitívne odzvonilo. Od tej doby tu už vládla len neslávne známa tradícia ruskej despotie „samoderžavia“, ktorá v rôznych podobách zatápala nielen vlastnému ľudu, ale tiež okolitému svetu.
Zvony a chrámy
Termín, že Novgorodu niečo odzvonilo, je veľmi priliehavý, pretože pri prechádzke rozľahlým novgorodským kremľom určite návštevníka zaujme kolekcia obrích zvonov. Okrem toho tu však sú aj chrámy, kostoly a kostolíky, a to doslova na takmer každom kroku. Priehrštie pravoslávnych svätostánkov budí dojem maniakálnej staviteľskej posadnutosti Novgorodčanov, a vzbudzuje úvahy o akejsi forme konkurencie v ponuke náboženských pôžitkov. Starí Novgorodčania, obklopení pri prechádzke svojim mestom nespočetnými kostolmi a kostolíky, boli možno v náboženskej sfére vystavení podobným zvodom, ktoré dnes pociťuje návštevník obchodného domu, ktorý je na všetkých stranách lákaný rozmanitým komerčným tovarom. V oboch prípadoch ide vlastne o ponuku cesty do raja, aj keď rozdielne chápaného.
Pozoruhodný je chrám svätej Sofie s preslávenou miestnou ikonou Matky Božej, zvanou „Znamenije“. Legenda vraví, že sa Matka Božia zjavila jednému z miestnych svätcov, ktorých pozostatky sa údajne taktiež nachádzajú v chráme svätej Sofie. Bolo to v dobe, kedy na Novgorod útočilo vojsko mesta Suzdal. Bohorodička poradila, aby bola jej ikona vynesená na hradby, po čom suzdalskí vojaci oslepli či čo, skrátka boli paralyzovaní nadprirodzeným vplyvom. Predtým však ešte zasiahli ich šípy ikonu, ktorá začala roniť slzy.
Krušný ruský sever
Údajné stopy po suzdalských šípoch na ikone, zarámovanej a umiestnenej v akejsi monštrancii, mi ukazovala miestna bábuška, ktorá to tu strážila. Pôvodne som sa jej chcel spýtať na názov ikony, ktorej relatívne vkusnú repliky sa dá kúpiť v chráme. Okrem toho, že ma bábuška ešte nenásilne primäla, aby som si napísal všetky údaje o svätom obraze a okolnostiach svojej návštevy v azbuke, ešte zaujímavo rozprávala o krušnom živote v súčasnom Novgorode.
Bábuška sa narodila v Irkutsku a potom žila v Moldavsku, a ako tam, tak aj inde bolo vraj lepšie než v Novgorode. Mzdy tu sú malé - sama vraj má asi 2500 rubľov na mesiac, pričom ceny v rubľoch sú tu zhruba rovnaké, ako v Čechách v korunách. Leto tu trvá len dva mesiace a v auguste už začína mrznúť, z tohto dôvodu sa tu nedá nič moc pestovať. Je fakt, že my sme v tunajšom kraji nevideli rásť na zaburinených záhradách takmer nič iného než zemiaky a kôpor. Dokonca aj na Sibíri, v jej rodnom Irkutsku, vraj trvá leto štyri mesiace.
A ešte genderovo nekorektný dodatok…
Novgorod má však aj iné lákadlá, než ikony a starobylú architektúru – avšak skôr z pohľadu mužského návštevníka. Na pešom moste, ktorý vedie z kremľa cez modrú rieku Volchov, sa za slnečných dní krátkeho severského leta promenádujú zvodne odeté miestne krásky. Podľa toho, čo som o tomto druhu sociálneho chovania započul, je cieľom novgorodských krásavíc prezentovať samú seba ako tovar tej najlepšej kvality za účelom „zakúpenia“ dobre situovaným „záujemcom“. A kto na to nemá, aspoň sa rád pozrie, prípadne si urobí aspoň nejakú fotku na pamiatku.
Na môj vkus sú miestne Rusky veľmi pôvabné a v porovnaní s Češkami v priemere aj znateľne útlejšie. „Škarohlíd“ by povedal, že to je tým, že ruské krásavice nemajú čo do úst, a tiež sa tvrdí, že omnoho radšej investujú do oblečenia než do potravy, ale potvrdenie tejto hypotézy by si pochopiteľne vyžadovalo serióznejší výskum. Pohľad na miestne dievčatá môže návštevníka zo Západu ľahko priviesť k myšlienke, že by nebolo od veci stráviť v tejto zemi dlhší čas; veď nakoniec ani ten kôpor skoro vo všetkých jedlách nie je zase až tak zlý, keď si človek zvykne. Zhrnuté: ak máte radi zvony, kostoly a prípadne aj pekné ženy, nevynechajte návštevu Novgorodu.
Text: Václav Kozina, píše pre cestovnú kanceláriu Mundo
Foto: cestovná kancelária Mundo
Diskusia k článku (0) |