Rusko: Vladivostok - Na konci dlhej cesty II.

Prirovnať Vladivostok k talianskemu Neapolu, to už chce nutnú dávku predstavivosti, ale keď sa pozrieme na pár fotografií, tak prinajmenšom z diaľky nie je táto východná brána Sibíri typickým postsovietskym mestom, so šedými fasádami domov a nijak prívetivou atmosférou. Vladivostok mal vždy akési výsadné postavenie, vždy tu rozkvital obchod, pretože práve ten stál pri zrode tejto metropoly na brehoch Amurského resp. Ussurijského zálivu. Ani dlhé roky izolácie nevymazali farbistý život, z takmer už storočných bulvárov, lemovaných radou historických budov, ktoré v mnohých prípadoch predsa len nahlodal zub času, slaný vietor a nezáujem sovietskej garnitúry o čokoľvek staré, prekonané...

Veľká časť mesta leží na terasách a možno preto to prirovnanie k Neapolu, avšak jeden z najzásadnejších mužov ZSSR, akým bol Nikita Chruščov, neváhal Vladivostok prirovnať San Francisku. Mohutný záliv, nazývaný tiež Zlatý roh a nie nepodobný s tureckým Istanbulom, dnes preklenuje monumentálny visutý most, ktorého podoba s Golden Gate Bridge taktiež nie je čisto náhodná.

1. augusta 2012 sa pre verejnú dopravu otvorila viac než 3 kilometre dlhá spojnica medzi Východným Bosporom a ostrovom Russkij. Mamutí stavbársky projekt sa tak môže pýšiť prívlastkom najdlhší závesný most sveta. Dĺžka nosného poľa je 1104 metrov. Výška pilierov je 321 metrov, čím sa dostáva na druhé miesto za juhofrancúzskym dieľničným viaduktom Millau (343 metrov). Celá stavba stála približne 21 miliárd českých korún, avšak Rusko verí v skorú návratnosť celej investície.  

Čo robiť, keď už sme raz v meste, ktoré historickými pamiatkami až tak neoplýva. Vzhľadom na to, že sa nachádzame v jednom z najväčších vojenských prístavov sveta, plnom bojových plavidiel všetkých tonáží, určení aj typov, iste je dobré venovať prvé kroky práve dianiu okolo dokov. Vojenské múzeum a jeho najväčšia atrakcia - zrekonštruovaná ponorka S-56 "Stalinec", sú dozaista dobrým odrazovým mostíkom pre váš prieskum. Rozhodne by ste nemali vynechať cestu na niektorý z okolitých terasovitých vrchov, z ktorých je nádherný výhľad na celú zátoku aj Zlatý roh.

Cestovatelia sa zhodujú, že Vladivostok je tak trochu iné ruské mesto. Aj keď na ďalekom východe, tak predsa len akoby sem zavial duch západu. Moderné výškové stavby, zmes súčasnej architektúry s prvkami luxusu vkusne doplňujú historické budovy a aj večer tu je cítiť pre Rusko tak nezvyklú pohodu a snáď aj bezpečie. Problémy väčšinou nastanú až pri nutnosti riešiť prípadné víza, letenky či cestovné lístky do okolitých zemí, resp. neďalekej Číny. Pri komunikácii s miestnymi úradmi sa naplno vrátime do ruskej byrokratickej reality. Na všetko tu majú dosť času, jeden neurobí krok bez druhého a na všetko je potrebné mnoho papierovania. O Ochote sa tiež príliš hovoriť nedá. Jeden problém za všetky: Potrebujete víza, napr. do Číny, ale tie vám nevydajú, pokiaľ nemáte platný lístok či letenku...a asi tušíte, čo je potrebné k získaniu letenky..áno sú to platné víza. A tak by sa dalo pokračovať ďalej. Denníky cestovateľov sa len tak hemžia takýmito situáciami, ktoré vyžadujú buď nutnú dávku drzosti alebo odvahy, šťastia a trpezlivosti. No čo už, napriek všetkej tej paráde sme stále v Rusku...    

text: Jan Chaloupka

foto: Wikipedia Commons:Владимир К., AdmiralHood, Б. Александрович

preklad: O. Maňáková