Indonézia: Nie, celá nezhorela IV. – Jáva: Výstup na sopku Bromo a vodopády Madakaripura

Kto nemá rád chôdzu piesočným prachom, môže sa nechať doviezť priamo pod strmé schody vedúce na okraj kráteru sopky Bromo na koni (za 150 000 IDR – cca 280 Kč alebo cca 10 € za jednu cesta – za pár stoviek metrov), čo sa tu turistami naozaj hojne využíva. Pohľad na „mesačnú krajinu“ v okolí a so sopkou Batok v popredí je nezameniteľný! Potom nás džíp opäť zaviezol do dediny k nášmu šoférovi a pokračovali sme k ďalšej prírodnej kráse tejto oblasti – k vodopádom Madakaripura.

Vodopády sa nachádzajú hlboko v horách, odkiaľ voda steká do papradinového údolia. Človek musí ísť v plavkách alebo v pršiplášti, pretože sa ide priamo pod vodopády. Pršiplášť si môžete kúpiť na parkovisku aj pod vodopádom. My sme si viezli svoje, pretože sme vedeli, že sa sem chceme ísť pozrieť. Prechádzka pod vodopády, z ktorých v tejto oblasti čerpajú pitnú vodu, je veľmi relaxačná a povzbudzujúca. Turistov tu takmer nevidieť. Stretli sme iba skupinku mladých Indonézanov, ktorí sa kúpali hore v jazierku, a pár Japoncov. O tomto mieste mnoho ľudí nevie a navyše je aj problém dostať sa sem (pokiaľ nemáte osobného šoféra, ako sme mali my). Keď sa sem dostanete, určite sa aj vykúpete – vraví sa totiž, že tunajšie kúpanie dáva zdravie, silu a mladosť.

Vstup k týmto 7 vodopádom, ktoré sú údajne najvyššie zo všetkých vodopádov východnej Jávy, stojí iba 5 000 IDR za osobu (cca 10 Kč alebo 30 eurocentov). Na parkovisku sa vám budú ponúkať sprievodcovia, ktorých ale v tejto oblasti neodporúčam. Tu sa totiž nestratí ani človek s veľmi slabým orientačným zmyslom, pretože cesta k vodopádom je iba jedna jediná. Tá vedie pozdĺž potoka a končí skalnou stenou. Nezostáva teda nič iné, len sa naspäť vrátiť po tej istej ceste.

My sme po ponuke jedného zo sprievodcov napokon súhlasili, aby nás previedol, pretože nám svoje služby ponúkol len za 2 000 IDR (cca 4 Kč alebo 13 eurocentov). Chceli sme mu tak poskytnúť prácu, aj keď sme vedeli, že ho nepotrebujeme. Po ukončení prechádzky k vodopádom si však vypýtal o 200 000 IDR (necelých 400 Kč alebo približne 13 €) viac, aj keď nám po ceste nič nepovedal, pretože nevedel po anglicky (iba nám vodopády očísloval a párkrát nás vyfotil). Dajte si na to pozor.

Toto miesto nie je iba relaxačným, ale tiež historickým miestom. Legenda tohoto vodopádu je spojená s menom Gadjah Mada, ktorý bol ministerským predsedom najväčšej jávskej ríše Majapahit. V 14. storočí daroval vtedajší vládca Vuruk Khayyam časť tejto krajiny práve jemu. Gadjah Mada odmietol výnosy z tejto pôdy, pokiaľ sa nezjednotia všetky zeme Indonézie pod ríšu Majapahit. Madakaripura je tiež považovaná za jeho posledné bydlisko. Podľa legendy sa premiér rozpustil vo vzduchu neďaleko vodopádov. Jeho telo totiž nikto nikdy nenašiel.

Ďalej vám len prezradím, že naša cesta pokračuje východne – na sopku Ijen. Aká bola a prečo sme si vybrali práve ju? To sa dozviete v ďalších článkoch.

GPS: (vodopády) 7°51'15.0"S 113°00'31.4"E

Text a foto: Martina Brožková

Preklad: O. Maňáková