Indonézia: Nie, celá nezhorela XII. – Lombok: noc pri jazere Anak a zostup z kráteru

Z tohto kempu vedie iba jedna cesta do kráteru. Tá najprv prudko klesá po kamenitej, vodou vymletej a miestami ťažko schodnej ceste. Potom zatáča a ide opäť do kopca. Človek ani neverí, že naozaj vedie k jazeru. Okolo nás sa prevaľovala hmla, takže sme nemohli sledovať, ako je to ešte ďaleko a kde sa nachádzame.

Konečne sme zahliadli vodnú hladinu jazera (zostup trval okolo 3 hodín). Keď sme však prišli bližšie, zistili sme, že brehy sú plné odpadkov, čo však bohužiaľ treba brať ako súčasť celej Indonézie. Odhadzovanie odpadkov je tu bežné. Človek má tendenciu aspoň tu v prírode tie odpadky zbierať, ale to situáciu nevyrieši. Keď som to tak pozorovala, divila som sa, ako si takú krásnu prírodu môžu sami tak znečisťovať.

Kempuje sa všade pozdĺž jazera. Miestami tu posedávajú aj rybári. Keďže sme všetci boli zafúľaní od hliny a sopečného prachu, prišli nám vhod miestne horúce pramene s príjemne teplou vodou, ktoré sú neďaleko. Aspoň tu boli neboli odpadky, a tak bolo kúpanie veľmi príjemné.

Noc pri jazere s výhľadom na malú sopku Baru (2 363 m n. m.) je veľmi príjemná a teplejšia než na okraji kráteru. Veľmi zaujímavé je pozorovať hmlu, ktorá sa v kráteri nepravidelne prevaľuje. Spanie pri jazere nie je v pláne pri každej trase. Záleží na skupine alebo na sprievodcovi, ako sa rozhodne. Ďalším bežným nocľahom je kemp Senaru Crater Rim, ktorý je od jazera vzdialený 2 hodiny a 45 minút, pričom treba zvládnuť prudké stúpanie kamenitou cestou. Boli sme radi, že sme tento výstup nemuseli po tak náročnom dni podstupovať. O to náročnejší bol ďalší deň – výstup hore na kráter a zostup, ktorý je síce miernejší, zato veľmi dlhý. Taktiež nás trochu mrzelo, že sme nespali v druhom hornom kempe, pretože aj tu musí byť krásny pohľad na západ slnka so zore.

Vstávali sme o 4. ráno a po palacinke, ktorú sme mali na raňajky, sme vyrazili hore. Míňali sme nielen protiidúcich turistov, ale tiež ľudí, ktorí bežali týmto terénom extrémne preteky Mt. Rinjani ULTRA (pokiaľ sa vám zdá iba obyčajný výstup všedný, je to výzva práve pre vás). Miestami sme sa prepletali pomedzi stany, ktoré si tu postavili turisti kdekoľvek na rovných miestach. Fantázii na stanovanie sa tu medze nekladú, dôležitá je len dohoda so sprievodcom.

A aký bude zostup z kráteru sopky do 600 m n. m.? To sa dozviete už budúci pondelok.

GPS: 8°24'17.2"S 116°24'32.4"E

Text a foto: Martina Brožková

Preklad: O. Maňáková