Grécko, Kréta – ostrov pamiatok, hôr a mora V

Kláštor, ktorý sa nachádza na južnom pobreží Kréty, je jednou z hojne navštevovaných turistických destinácií. Je pravoslávny a stále v ňom žijú mnísi, ktorí sa starajú o jeho chod. Vstupné je asi 2.50 € a pre ženy platí pravidlo, že pri prehliadke musia mať zahalené nohy, aby nerozptyľovali mníchov pri ich rozjímaní. Našťastie nemusíte mať so sebou vlastný odev, mních sediaci pri vchode vám ochotne ponúkne erárnu sukňu.

Kláštor sa preslávil predovšetkým v období 2. svetovej vojny, kedy miestni mnísi poskytovali úkryt spojeneckým vojskám (predovšetkým Austrálčanom), ktoré uviazli na krétskych brehoch po bitke o Krétu. Na túto počesť tu bolo vystavané zvláštne súsošie opáta s puškou spolu s vojakom v životnej veľkosti. Nakoniec boli vojaci evakuovaní ponorkou z neďalekej Palmovej pláže. Vo vnútri kláštora sa nachádza aj malé múzeum s rôznymi náboženskými predmetmi vrátane posvätných rúch. Súčasťou je tiež malá zvieracia farma, kde chovajú mnísi rôzne druhy hospodárskych divokých zvierat. Okrem toho po celom kláštore pobehujú a odpočívajú všadeprítomné mačky. Počas prehliadky sme mohli nahliadnuť iba do malej kaplnky a už zmieneného múzea. Pre mňa osobne to bolo trošku sklamaním, keďže som čakal, že sa o mníchoch a jej živote v kláštore dozvieme viac. Na druhej strane je tu ale naozaj krásny výhľad na more, ktorý sme si aj patrične užili.

Keď sme prišli k nášmu autu, začalo pomerne husto pršať. Previezli sme sa teda niekoľko málo kilometrov po nespevnenej ceste až k Palmovej pláži (Palm beach), kde sme počkali, než prietrž mračien odoznie. Asi po pol hodine skutočne prestalo pršať a my sme mohli vyraziť na obhliadku pláže, o ktorej sa píše vo všetkých sprievodcoch. Mnohokrát sa môžete dočítať, že kvôli neohľaduplnému chovaniu turistov, ktorí odhadzujú odpadky, nestojí pláž za návštevu. My sme si ale žiadny neporiadok nevšimli. Aj turistov tu bolo pomenej, ale to prisudzujeme počasiu.

Pláž je situovaná pri ústí rieky vytekajúcej z tiesňavy a je obklopená palmami a oleandrami. Nachádza sa tu aj miestna taverna, ktorá ponúka základné občerstvenie. Okrem pár nemeckých turistov a niekoľkých labutí tu naozaj nikto nebol, a tak sme mohli nerušene objavovať krásy tohoto kúzelného kútu Kréty. Rozhodli sme sa pokračovať ešte ďalej pozdĺž pobrežia, ale cestička sa po chvíli stočila smerom do kopca a my sme skončili na ostrých skalách bičovaných morskými vlnami.

Keďže to však opäť vyzeralo na dážď, rozhodli sme sa nakoniec vrátiť späť k autu a premiestniť sa do mestečka Agia Galini, kde sme plánovali v miestnom kempe stráviť následujúcu noc. S týmto kempom sme boli veľmi spokojní a môžem ho naozaj vrelo doporučiť. Všade bolo upratané, všetko pôsobilo čisto a aj personál bol veľmi milý (jedná sa o rodinný podnik). V kempe môžete využiť ponuku výbornej gréckej kuchyne v miestnej reštaurácii (jedlo pripravované majiteľom) a kto má chuť, ten si môže aj zaplávať v malom bazéniku.

Po večeri sme sa boli prejsť po pláži, kde sme sa započúvali do príjemných tónov mora. V samotnom mestečku toho zas až toľko na obzeranie nie je. Pôvodne to bola zapadnutá rybárska dedinka, kde ste mohli vidieť akurát tak gréckych rybárov. Dnes je toto miesto skôr turistickou destináciou. Staré domčeky vystriedali veľké betónové hotely a v uliciach počas sezóny stretnete prevažne turistov hľadajúcich zábavu v miestnych baroch a tavernách.

Po celom dni sme boli už značne unavení, a tak sme sa odobrali späť do kempu, kde sme zaľahli do našich spacákov a tešili sa na ďalší deň. Mali sme totiž v pláne navštíviť jeden z najvýznamnejších krétskych palácov – Faistos.

Viac sa dozviete v ďalšej časti nášho seriálu, ktorú si môžete prečítať už budúci pondelok.

GPS: (Agia Galini) 35°05'49.2"N 24°41'18.5"E

Text a foto: Vojtěch Bližňák

Preklad: O. Maňáková