Grécko, Kréta: Výlet na najväčší grécky ostrov IV.

Mešita Neratzes je zrejme omnoho pôsobivejšia než tá, ktorú môžete nájsť v benátskej pevnosti. Neratzes bola postavená v roku 1657 a pýši sa trojitou kupolou. Dnes však už sakrálnym účelom neslúži. Pokiaľ budete mať na rozdiel od nás na Rethymno viac času, možno by nebolo od veci navštíviť ju, pretože tu sídli konzervatóriu a koncertná sála.

Počas prechádzok krivolakými a úzkymi uličkami Rethymna možno narazíte na jedno z väčších priestranstiev (ktoré sa mimochodom nachádza neďaleko cukrárne Mona Liza). To, že idete okolo nejakého objektu, ktorý má väčší význam, spoznáte podľa húfu turistov. Len čo sa rozíde alebo aspoň preriedi, uvidíte Rimondiho studňu, ktorú si nechal postaviť v roku 1626 správca mesta Alvise Rimondi. Taktiež pochádza z benátskeho obdobia. Charakteristickým znakom sú tri chrliče v tvare levích hláv, z ktorých steká voda do nádrží. Medzi hlavami stoja korintské stĺpy. Nad fontánou sa pôvodne nachádzala ešte kupola, avšak z nej sa zachovala iba nepatrná časť.

Cestou na juh z historického centra možno prejdete popod Porta Guora. Jedná sa o klenutú kamennú bránu, ktorá je dnes poslednou spomienkou na mohutný obranný val Benátčanov. Pokiaľ budete od brány pokračovať južne, po chvíli narazíte aj na mestský park (neďaleko ktorého mimochodom stáva mnoho autobusov). Jedná sa o príjemné miesto, ktoré je vhodné na odpočinok od tepla a ulíc preplnených ostatnými turistami.

S Rethymnonom sa ale dnes už rozlúčime. Budeme pokračovať ďalej na juhozápad do snáď najimpozantnejšej časti krétskej prírody, pre ktorú sú charakteristické tiesňavy. Najslávnejšou je prirodzene Samaria, ktorá je zároveň najdlhšou. Za pozornosť však stojí aj dlhá tiesňava Trypiti pri hore Gingilos. Trypiti je turisticky omnoho menej vyťažená. No má to aj svoj dôvod. Je veľmi ťažko zdolateľná, turistická cesta je ťažko rozpoznateľná a v tiesňave sa nachádza niekoľko miest, ktoré sú obzvlášť ťažké na prekročenie. Niekto odporúča vyhradiť si na návštevu tiesňavy aspoň dva dni.

Tiesňava Eligas sa nachádza východným smerom neďaleko od Samarie. Je podobne „neobjavená“ ako Trypiti, avšak omnoho bezpečnejšia. V Eligase rastú nádherné stromy, budete obdivovať vysoké útesy a tiež krásne výhľady na okolité hory. Ako v prípade Trypiti aj táto tiesňava by si zaslúžila aspoň dvojdennú túru. V tomto prípade je to dané hlavne faktom, že vstup sa nachádza na úpätí hory Pachnes. Kým odtiaľ dôjdete k najbližšej ceste, zaberie vám to prinajmenšom päť hodín chôdze.

My sa ale vydáme do Samarie. Náš autobus zdoláva úzke krétske cesty a často si vravíme, či náhodou neprepadneme.

Nabudúce sa vydáme do Samarie.

Text/foto: Maxim Kucer