SR, Bratislava: budova Slovenského rozhlasu - VIDEO

Toto spoločné dielo slovenských architektov Štefana Svetka, Štefana Ďurkoviča a Barnabáša Kisslinga vzniklo ako projekt už v roku 1967, no dokončenia sa dočkalo až o 16 rokov neskôr. Výnimočná stavba je od roku 2017 zaradená do zoznamu národných a kultúrnych pamiatok a predstavuje akýsi odraz spletitej histórie. 

Pôvodný návrh totiž rátal s bohatým spoločenským využitím, avšak necelý rok po začatí výstavby (1967) prebehla zmena urbanizmu a okolie už nemal tvoriť zelený park, ale štvorprúdová komunikácia. To viedlo k radikálnym zmenám celej koncepcie. A tak z pôvodne napr. plánovaného mestského trhu, situovaného v prízemných častiach budovy, vzišlo. 

Autori si uvedomovali, že v snahe ochrániť vysielanie rozhlasu od vonkajších ruchov, vytvorili tmavé až pochmúrne miesto. Preto v interiéri budovy vymysleli tzv. pseudoátrium, ktoré je jediným takýmto priestorom svojho druhu na svete. Reagovali tak na vtedajší trend štrukturalizmu.

Átrium je tvarované vonkajšou pyramídou, ktorá v sebe vlastne skrýva jednu vnútornú pyramídu. Prirodzené svetlo tak preniká do átria takmer celý deň a doslova ju presvetľuje. Toto premyslené architektonické riešenie sa používalo v sakrálnej architektúre. Aj samotný architekt Svetko priznal, že rozhlas je akýmsi chrámom a fabrikou zároveň.

Medzi ďalšie špecifiká budovy obrátenej pyramídy Slovenského rozhlasu patrí tzv. Sokratov dom, kedy sa každé podlažie rozširuje o 330 cm z každej strany, čo spôsobuje, že prenikajúce slnečné lúče aj počas horúceho letného obdobia zbytočne stavbu neprehrievajú a naopak v zimných a prechodových mesiacoch dokáže fasáda toto teplo udržať, čiže ohrievať prirodzeným spôsobom.

Budova skrýva aj ďalšie zaujímavosti, ako obrovský pilier – odborne jadro, ktoré sa nachádza v jej centrálnej časti. V tomto dutom pilieri sa nachádzajú schodiská, výťahy, a zároveň nesie aj samotnú vnútornú pyramídu, zatiaľ čo vonkajšia pyramída je podoprená stĺpmi a vytvára tzv. princíp koša. Jedná sa tak vlastne o dve samostatné stavby vytvárajúc jednu budovu.

Budova je „vyplnená“ aj skrytými zákutiami, o ktorých netušia ani samotní zamestnanci. Môžete tu nájsť sálu, ktorá slúži ako provizórna telocvičňa či dokonca sauna. Samozrejme azda najznámejšia časť stavby je Koncertné štúdio, ktoré je unikátne z viacerých dôvodov. Táto hlavná koncertná sála je celá zavesená na oceľových pružinách a jej obloženie je zhotovené spišským travertínom. Jeho hrúbka nie je rovnomerná (od 1 do 6 cm) a každá kamenná doska je špeciálne vyrobená pre to ktoré dané miesto. Niektoré dosky sú zvrásnené, niektoré sú vyhladené tak, aby sa viac odrážal zvuk. Vďaka týmto technickým riešeniam je svojimi akustickými parametrami označovaná za jednu z najlepších sál v Európe.

Raritou koncertnej sály je aj organ, ktorý je najväčším organom na Slovensku. Je natretý bielou farbou, čo tiež má svoje opodstatnenie. Zistilo sa totiž, že biela farba lepšie koriguje zvuk z organu.

V budove sa nachádza aj množstvo strižní, vysielacích miestností a archívnych boxov. Celková plocha pyramídy zaberá úctyhodných 60 000 metrov štvorcových. Tento architektonický skvost čelil v priebehu času rôznym názorom i konšpiráciám. Britským denníkom The Telegraph bol neprávom zaradený do zoznamu najškaredších budov sveta, avšak právom ho môžeme označovať za stavbu 20. storočia. 

Pokiaľ budete mať možnosť, tak navštívte pyramídu Slovenského rozhlasu, či už počas výstavy, koncertu alebo dňa otvorených dverí a vychutnajte si jej nadčasovosť a krásu. 

GPS: 48°09'15.2"N 17°06'51.0"E

Text, foto a video: Pavol Jemala, Slovensko zdola

Hudba: Pixabay.com; Background Music Sound Gallery by Dmitry Taras - 111844