SR, Bratislava: Kochova záhrada - VIDEO

Jedinečný areál Kochovej záhrady s historickou hodnotou bol dlhé roky uzatvorený a bez potrebnej starostlivosti. Z iniciatívy neziskovej organizácie Národný Trust, ktorá sa dlhodobo venuje ochrane kultúrneho a prírodného dedičstva na Slovensku, boli v Kochovej záhrade v uplynulých rokoch realizované udržiavacie práce a rôzne aktivity smerujúce k ochrane tohto vzácneho areálu.

Kedysi tento skrytý ostrov zelene v centre mesta slúžil ako stará cesta vo vinohradníckom záhone Wolfern. Na začiatku 20. storočia, kedy táto oblasť bola ešte málo zastavaná, tu dal významný lekár a mimoriadna osobnosť MUDr. Karol Koch postaviť súkromné sanatórium so záhradou. Projekt realizovaný v rokoch 1929 až 1930 spracovali takí významní architekti ako Dušan Jurkovič, Jindřich Merganc a Otokar Klimeš. Do súčasnosti sa budova sanatória so záhradou radí medzi najlepšie diela slovenského funkcionalizmu a vo svojej dobe bola najmodernejším sanatóriom v medzivojnovom Československu. 

Štvorposchodová budova sanatória v tvare písmena "V" je nielen chránenou kultúrnou pamiatkou, ale svojím výzorom nenarušuje okolitú vilovú zástavbu. Jej poznávacím znamením je jednoduchá fasáda z hnedočervených tehiel z trnavskej tehelne, ktorá od roku 1913 patrila rodine Jurkovičovcov. Neoddeliteľnou súčasťou sanatória bola záhrada, ktorej architektonický koncept je pripisovaný Jindřichovi Mergansvovi. 

Vznik samotnej záhrady je datovaný medzi rokmi 1930 až 1932 na mieste pôvodného vinohradu. Výsadbu zelene spracoval a realizoval známy slovenský botanik a záhradník Arboréta v Tesárskych Mlyňanoch - Jozef Mišák. Z dobových dokumentov vieme, že pôvodne bolo v záhrade vysadených 120 druhov drevín, z toho 30 ihličnatých a 26 listnatých stálo zelených cudzokrajných drevín. 

Vplyvom dlhodobej absencie údržby bola záhrada o niektoré druhy ochudobnená, prirodzeným vývojom ich nahradili iné, životaschopnejšie druhy drevín. Našťastie sa nám do súčasnosti zachovali viaceré jedince, ktoré pochádzajú ešte z čias založenia záhrady. 

V súčasnosti sú jednotlivé terasy záhrady spojené cestičkami a schodíkmi, taktiež sa tu nachádzajú oddychové plochy doplnené sochami a lavičkami. Nájdete tu aj kamenný stôl, napájadlo a bazén na kúpanie (nefunkčný). Vedľa bazéna bola vyrovnaná plocha určená na sedenie (plató) a slúžila na tzv. slnečný kúpeľ. Súčasťou architektonického riešenia boli i dve sochy – socha Matky s dieťaťom a socha Milencov. Dobu ich vzniku a meno ich autora žiaľ nepoznáme. Zaujímavým prvkom bolo i jazero situované v spodnej časti záhrady, ktoré slúžilo na odtok povrchovej vody zo svahu. 

V sanatóriu počas 2. sv. vojny bola zriadená Nemecká ženská klinika a po jej skončení začalo slúžiť ako pôrodnica. V súčasnosti patrí medzi najmodernejšie sanatórium svojej doby. Vďaka prepojeniu so záhradou je vskutku jedinečnou stavbou. Architektonicky dôsledne premyslené riešenie v spojení s rehabilitačnými prvkami, oddychovými prvkami a rekreačnými zložkami, ako i estetické a výtvarné riešenie radia aj samotnú záhradu medzi výnimočné počiny medzivojnového obdobia Slovenska. 

Preto pokiaľ sa budete túlať menej známymi zákutiami Hlavného mesta Bratislavy, tak si návštevu Kochovej záhrady určite nenechajte ujsť. 

GPS: 48°08'46.7"N 17°05'39.7"E

Text, foto a video: Pavol Jemala, Slovensko zdola

Hudba: Pixabay.com; Modular Ambient – 42 – Beyond - 6591