Čierna Hora: Divoká krása III. – Kotor, stredoveký klenot

Letné čítanie vám prináša:

Z hlavnej autobusovej stanice v Tivate ide každých desať minút (aspoň v turistickej sezóne) autobus do mesta Kotor. Takáto výborná dostupnosť nás len utvrdila v rozhodnutí navštíviť toto mesto.  Cesta netrvá dlho, nakoľko mestá Tivat a Kotor sú prepojené dlhým tunelom. Po príchode do mesta, na samotnom konci malebného zálivu Kotorskej boky, nás prekvapili či skôr očarili dve veci. Prvá, majestátna hora Lovćen, ktorá sa týčila priamo nad mestom a zároveň oddeľovala kotorský záliv od tivatského a druhá, ktorou boli hradby lemujúce a v minulosti chrániace celé historické stredoveké centrum.

Kúsok z bohatej histórie

Prvé zmienky o meste Kotor pochádzajú zo 7. storočia, kedy sa stalo významnou pevnosťou Byzantskej ríše až do roku 1185. Neskôr sa stalo súčasťou Srbska, potom Benátskej republiky, Rakúska, v nedávnej histórií Juhoslávie, až od roku 2006 je súčasťou nezávislej Čiernej Hory. Mesto Kotor je právom zapísané do svetového dedičstva UNESCO, keďže sa tu nachádza najlepšie zachovaná stredoveká architektúra v juhovýchodnej Európe.

No vráťme sa k už spomínaným hradbám. Ich dĺžka dosahuje 4,5 km o výške 20 m a šírke miestami až 15 m. Pôsobili na nás nedobytne, až kým sme nezbadali vstupnú bránu. Ruch pred bránou bol nevídaný. Všade boli turisti a obchodníci predávajúci pohľadnice, ovocie, sprievodcovské služby atď. Dalo by sa to prirovnať k trhu. Po vstupe do srdca Kotora na nás čakala spleť úzkych uličiek a nepravidelných námestí s prekrásnymi kostolmi, palácmi v románskom, gotickom, renesančnom i barokovom slohu. Dominantou jedného z námestí bola pôvodne románska Katedrála svätého Tripuna, ktorá v dôsledku zemetrasení bola niekoľkokrát prestavaná. Krásna Hodinová veža i ďalšie kostoly boli jednoducho povedané pastvou pre oči. Všimli sme si, že mohutné hradby sa spájajú na strmom kopci vo výške 260 m n. m. s pevnosťou sv. Ivana. Preto sme sa rozhodli absolvovať  zaujímavý výstup až hore k pevnosti. V uličke, ktorá bola akousi vstupnou bránou pre výstup, bol stánok, kde vyberali naozaj symbolické vstupné. Po zaplatení nám už nič nebránilo k „stredovekej turistike“. Odmenou pre nás bol fascinujúci výhľad na červené strechy budov, tyrkysovo modré more a krásne horské masívy lemujúce krajinu. Ľudia sa zmenili na malé bytosti vo veľkej stredovekej záhrade umenia a architektúry.

Zo všetkých strán povieval vánok prinášajúci so sebou príjemný pocit, ktorý vám, našim čitateľom, určite odporúčame zažiť. Kotor je mestečko, ktoré nesklame. Pohostí vás nádhernou stavbou budov, vynikajúcou kávičkou v miestnych podnikoch a poskytne vám kúsok pokoja v duši napriek množstvu návštevy chtivých turistov.

V nasledujúcej časti nášho seriálu sa vyberieme do mesta Perast a jeho priľahlých ostrovčekov. Povieme si niečo o prvom slovanskom námorníckom učilišti či o nebojácnych Perašťanoch.

GPS: 42°25'27.2"N 18°46'16.5"E (Kotor)

Text a foto: Oskár Mažgút